Moje šialené nápady je trpký príbeh života jednej kuny. Medzi stromami hlbokých lesov, trávnatými kopcami, podzemnými brlohmi a vidiekom, ktorý si podmanil človek sa odkrýva príbeh o zvierati odlišnom od všetkých ostatných.
Malý Archy sa narodil jednej zimnej noci spolu so svojimi súrodencami matke, ktorej zabili partnera a ona ostala na ich výchovu sama.
V noci nás opúšťala a hľadala si niečo pod zub, cez deň pár hodín spala. Keď niekedy natrafila na niečo vzácne, odišla aj za bieleho dňa a u úžerníka Solomona to vymenila za jedlo. Bola vychudnutá a brucho vláčila po zemi. V snehu ju muselo veľmi oziabať.
„Ticho, deti,“ hovorievala nám, keď sme ju zobudili. A vravievala to aj vtedy, keď nespala.
Zvieratá v tejto knihe rozprávajú, jedia z tanierov, používajú riady, stoly, postele, zapaľujú oheň, no ich svet zostáva tvrdým a nemilosrdným bojom o prežitie. Ženie ich pud a inštinkt, dominuje najsilnejší a porazený si musí poradiť sám.
Matka cíti chabosť svojho syna a tak vymení Archyho u úžerníka za jeden a pol sliepky. Jeho nový pán sa volá Solomon. Je to starý lišiak zahalený tajomstvami, ktorý žije hore na kopci. Medzi hrôzou a úžasom, neúprosným plynutím ročných období a novými túžbami sa medzi Archyho labkami vynárajú záhady a tajomstvá. Archy bude čoraz menej zviera, tichý zázrak lesa, anomália.
Z nory sme vyšli koncom jari. Vietor bol chladný, ostrý, čechral nám kožúšky. Pamätám sa na tú chvíľu, keď som vystrčil nos, na explóziu vôní a pachov, z ktorých som sa išiel zblázniť. Bývali sme pod skalou medzi dvoma stromami. Ráno tam bol tieň, podvečer našu noru pohladkalo zapadajúce slnko. Mama nám dala len štyri usmernenia.
„Napravo a za chrbtom je les. Vľavo Tri pramene. Pred vami Zòove polia. Nezapleťte sa do problémov.“
Príbeh, v ktorom sa šikovne miešajú zážitky a činnosti zvierat v lese s ľudskými skúsenosťami. Hoci ide o vymyslený, „fantastický“ príbeh, v mnohom je až veľmi realistický a znepokojivý. Prekvapujúce čítanie, pri ktorom sa budete zastavovať, aby ste sa zamysleli…a uvedomíte si možno mnohé veci, ktoré by sa inak nedali načrtnúť.
Na stránkach knihy Moje šialené nápady sa vynára zázrak pútavého rozprávania, ktoré čitateľa sprevádza svetom, ktorý nie je ľudský no zároveň ho konfrontuje s bazálnymi otázkami nášho ľudského bytia.
Ľudský svet ako aj naše konanie má často zvieracie prejavy a autor nás v tomto románe konfrontuje porovnaním a prelínaním zvieracieho a ľudského bytia. Ambiciózny román, ktorý napísal iba dvadsaťpäťročný autor je zábleskom nádeje svetlej budúcnosti pre tých, ktorí žijú knihami…
PR: Milan Buno