Pri príležitosti Svetového dňa boja proti rakovine (World Cancer Day, 4. február) pripomínajú pacientske organizácie Nie rakovine, OZ Amazonky, OZ Onkoinfo, spojené spolu s odborníkmi v OnkoAliancii Slovensko výzvu Európskeho plánu boja proti rakovine (Europe’s Beating Cancer Plan), podľa ktorej „má mať každý rovnaké právo na vysokokvalitnú starostlivosť, diagnostiku a liečbu, rovnaký prístup k liekom a rovnakú nádej na prežitie bez ohľadu na to, kde žije.“ Z tohto pohľadu sa stávajú onkologickí pacienti v Slovenskej republike občanmi Európskej Únie druhej kategórie.
V úmrtnosti na onkologické ochorenia sme na chvoste Európskej únie a, žiaľ, výrazne zaostávame aj v porovnaní so susednou Českou republikou. V roku 2023 bola priemerná úmrtnosť na rakovinu na Slovensku vo výške 279 úmrtí na 100 000 obyvateľov. Priemerná úmrtnosť v EÚ bola v tom istom roku 230 úmrtí/100 000 obyvateľov. V reálnom živote to znamená, že každý rok zbytočne podľahne tomuto ochoreniu o takmer 2 500 slovenských pacientov viac, ako je priemer EÚ, čo predstavuje rozdiel 21 %. Ročne pribudne na Slovensku viac ako 40 000 nových prípadov rakoviny (udáva Národný onkologický inštitút). Je nevyhnutné, aby sa Slovensko začalo aspoň približovať úrovni zdravotníctva susednej Českej republiky a nezaostávalo na chvoste Európskej únie.
Pacientske organizácie sú rozhorčené z prehlbujúcej sa krízy zdravotníctva, ktorá má z nášho pohľadu zásadný dopad na onkologických pacientov. Ich situáciu nemožno ani v období konsolidácie zdravotníctva odsúvať na druhú koľaj. Každé nádorové ochorenie si vyžaduje okamžitú a prioritnú diagnostiku a liečbu. V opačnom prípade sa výrazne znižujú šance na vyliečenie s dôsledkom zbytočných strát na životoch a výraznej socioekonomickej záťaže systému, spôsobenej dlhodobou liečbou pacientov v pokročilom štádiu ochorenia.
Za najakútnejšiu výzvu pre zlepšenie stavu onkológie na Slovensku považujú pacientske organizácie urýchlené čerpanie finančných zdrojov z Európskej únie vedúce k zavedeniu inovatívnych riešení v zdravotnom systéme.
Štúdia Healthcare Readiness Index (Globsec, 2023), ktorú prezentovali analytici Martin Smatana a prof. Róbert Babeľa v novembri 2024, ukazuje, že vo veľkom porovnaní krajín Európskej únie (za roky 2020 – 2022) sa Slovensko ocitá na chvoste Európskej únie (tretie najhoršie miesto, za Chorvátskom a Rumunskom) vo výdavkoch na zdravotnú starostlivosť na hlavu. Slovensko vynakladá priemerne 1 592 EUR/per capita, kým Česká republika 2 664 EUR, pričom priemer EÚ je 2 955 EUR/per capita, viď. obrázok). V situácii finančnej podvýživy slovenského zdravotníctva je teda nevyhnutné strategicky a transparentne využiť finančné zdroje Európskej únie do systémových opatrení.
Ako pacientske organizácie považujeme za dôležité oblasti:
- Posilniť preventívne programy
3 až 5 prípadov rakoviny z 10 je preventabilných. Slovensko výrazne zaostáva v investícii do prevencie (investujeme len 1 % výdavkov na zdravotníctvo v porovnaní s priemerom Európskej únie 3,4 %. Vo výdavkoch na zdravotníctvo sme až na 26 mieste v rámci EÚ). Investícia do prevencie je investíciou do zdravšej a ekonomicky silnejšej populácie. Ako pripomína prezidentka Nie rakovine Jana Pifflová Španková: „…my pacientske organizácie sa zo všetkých síl snažíme zviditeľňovať preventívne, skríningové programy. Vzdelávaním verejnosti a zvyšovaním povedomia o prevencii a nádorových ochoreniach suplujeme túto štátom nedostatočne financovanú oblasť.“
- Skrátiť cestu pacienta od prvých príznakov po začiatok liečby a transformovať onkologickú starostlivosť pomocou najmodernejších postupov a AI
Na Slovensku trvá cesta pacienta od prvých príznakov po začiatok liečby 160 – 180 dní, v Českej republike je to 62 dní, kým v Holandsku trvá cesta pacienta len 28 až 42 dní. „V každodennej praxi čoraz viac pociťujeme, že onkologický pacient je stratený v systéme na svojej ceste za diagnostikou a dosiahnutím liečby. Hoci sa všemožne snažíme pomáhať, vyžaduje si to systémovú zmenu!“ uvádza Jana Pifflová Španková (Nie rakovine). Včasný záchyt a liečba nádorových ochorení majú kľúčový význam pre celkovú prognózu. Dĺžka cesty pacienta má teda priamy dopad tak na prežitie, ako aj na vynaložené náklady na liečbu pacienta. A práve v tejto oblasti nám po vzore okolitých štátov výrazne môže pomôcť zavedenie riešení s umelou inteligenciou (AI).
Zavedenie AI systémov v zdravotníctve predstavuje transformačnú príležitosť na zlepšenie zdravotnej starostlivosti na Slovensku s potenciálom využitia systému v celom zdravotníctve (od všeobecných lekárov, špecialistov, rádiologických oddelení až po onkológov). AI dokáže napríklad rýchlejšie a presnejšie detekovať ochorenie, zefektívniť prácu lekárov vytvorením chorobopisu, vyhodnotením anamnézy, upozorním na podozrivé príznaky a odporučiť diagnostický postup či liečbu.
„Dnes, keď je AI pevnou súčasťou klinickej praxe v krajinách s rozvinutým zdravotníctvom a odhad investícií do AI (v roku 2025) sa počíta v stovkách miliárd dolárov, si Slovensko nemôže dovoliť ignorovať nástup do rýchlovlaku tejto technológie v zdravotníctve. Využitie AI má potenciál celoslovensky ročne zachrániť približne 4 604 životov, čím by Slovensko dosiahlo výsledky porovnateľné alebo lepšie ako priemer Európskej únie. Celkový ekonomický prínos tejto iniciatívy sa odhaduje na stovky miliónov EUR ročne (600 – 900 miliónov EUR podľa rôznych výpočtov),” skonštatoval onkológ doc. MUDr. Štefan Korec, predseda OnkoAliancie Slovensko. Ušetrené financie môže štát presmerovať napríklad na úhradu inovatívnej liečby a diagnostiky. „Na Slovensku nemáme ani po opakovaných apeloch na Ministerstve zdravotníctva SR v štandardoch genomické testovanie pre ženy s rakovinou prsníka, ktoré môžu časť pacientok ušetriť od nadbytočného podávania chemoterapie,” uviedla predsedníčka OZ Amazonky Dominika Kormanová.
Pacientske organizácie jednoznačne vítajú a pripájajú sa k výzve a iniciatíve transformovať onkologickú starostlivosť pomocou AI. Nie je na čo čakať!
TS: Žofia Lysá
redakcia PremiumNews