Evropa si musí definovať svoju pozíciu k mierovým rokovaniam, povedal Pavel.
Európa musí byť súčasťou rokovaní o mieri na Ukrajine, ale predtým si musí sama definovať spoločnú pozíciu, ktorú zosúladí s Ukrajinou a USA, uviedol na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii český prezident Petr Pavel. Berlín podľa nemeckého kancelára Olafa Scholza nepodporí mierové podmienky, ktoré by boli Kyjevu nadiktované. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že nastal čas na vytvorenie európskej armády.
Európa nesmie dopustiť, aby sa rokovalo o Ukrajine bez Ukrajiny, povedal Pavel v diskusii na druhom dni Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Česko takúto situáciu v minulosti zažilo, dodal v zjavnej narážke na Mníchovskú dohodu z roku 1938. Vtedy sa európske mocnosti bez účasti Československa dohodli, že nacistické Nemecko získa rozsiahle československé pohraničie.
Rokovania o mieri na Ukrajine sa podľa neho ocitli na zlomovom bode a Európa musí ukázať, že dokáže prevziať zodpovednosť. Aby sa mohla podieľať na mierových rokovaniach, musí si ale predtým sama definovať spoločnú pozíciu, ktorú potom zosúladí s Ukrajinou a následne aj so Spojenými štátmi, poznamenal Pavel.
So Spojenými štátmi musí Európa hovoriť priamo, povedal český prezident V diskusii český prezident tiež jednoznačne podporil budúce členstvo Ukrajiny v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii (NATO). Európa musí podľa Pavla hovoriť so Spojenými štátmi otvorene, a ak bude treba, aj veľmi priamo. „Musíme sa ozvať, musíme byť sebavedomí,“ zmienil. Záujem o dobré transatlantické partnerstvo majú podľa neho obe strany, nielen Európa.
Americký minister obrany Pete Hegseth tento týždeň povedal, že si v rámci mierového plánu nevie predstaviť Ukrajinu v NATO. Rovnako šéf NATO Mark Rutte uviedol, že lídri Aliancie Kyjevu nikdy nesľúbili, že sa stane členom Severoatlantickej aliancie, ak uzavrie mierovú dohodu s Ruskom.
Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii je Pavel od piatku. Na okraji akcie sa stretol už okrem iného s americkým osobitným splnomocnencom pre Ukrajinu a Rusko Keithom Kelloggom a lídrom nemeckej opozície Friedrichom Merzom (CDU), ktorý má veľkú šancu stať sa po budúcotýždňových voľbách novým nemeckým kancelárom. Popri prezidentovi zastupuje Česko na konferencii v Mníchove aj minister zahraničných vecí Jan Lipavský (nestr.).
Európa a Ukrajina musia vojnu vyhrať, tvrdí dánska premiérka Pavel vystúpil v panelovej diskusii s názvom Európska podpora Ukrajiny. Spolu s ním sa jej zúčastnili premiérka Dánska Mette Frederiksenová, švédsky premiér Ulf Kristersson a tiež predseda nemeckej opozičnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedrich Merz, ktorý má veľkú šancu stať sa po budúcotýždňových voľbách novým nemeckým kancelárom.
„Nikdy som neverila, že vojna na Ukrajine je primárne o Ukrajine. Je to o Rusku a o jeho imperialistických snoch a jeho snahe rozhodovať o Európe,“ povedala dánska premiérka. Zdôraznila, že Európa teda musí dodržať svoju stratégiu. „A tou stratégiou je vyhrať vojnu.“ Nie je to podľa nej ani pekné, ani pozitívne, ale je to nevyhnutné. Mier potom musí byť spravodlivý, na ktorý sa bude dať spoľahnúť, až budeme mať istotu, že to Rusko znovu neskúsi. „Preto musíme vojnu vyhrať,“ povedala s tým, že je potrebné zvýšiť európske výdavky na obranu a bezpečnosť. Uviedla, že nevie, či sa dá ruskému lídrovi Vladimirovi Putinovi veriť. „Európa a Ukrajina musia vyhrať vojnu,“ povedala na záver.
Výsledkom celého procesu musí byť Ukrajina, ktorá sa môže slobodne rozhodovať, uviedol švédsky premiér. „Každý výsledok, ktorý by dával Rusku možnosť sa znovu vyzbrojiť a vrátiť sa a pokročiť ešte ďalej, než sa mu podarilo teraz, by bol veľmi zlý výsledok. Nevieme, aký ten výsledok bude a nie je jasné, či bude pozitívny, ale snažíme sa ísť správnym smerom.“
Predseda CDU povedal, že rešpektuje výsledky prezidentských volieb v USA a očakáva, že Američania budú postupovať rovnako, čo sa týka blízkych nemeckých parlamentných volieb. Nie je tiež priaznivcom obchodných vojen. „Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme Ukrajinu dostali do lepšej, silnejšej pozície. Aby mohla pri rokovacom stole sedieť ako hlavná krajina a Európa ju bude podporovať. Je úplne neprijateľné, aby USA a Rusko rokovali bez prítomnosti Ukrajiny a bez Európy.“
Ruská armáda už viac ako rok na fronte na Ukrajine stále postupuje, hoci tento rok pomalšie. Deje sa tak potom, čo zlyhala ukrajinská protiofenzíva, začatá v roku 2023. Kyjev naopak zaznamenal územné zisky v ruskej Kurskej oblasti.
Zdroj: ČTK
redakcia PremiumNews
