Svet podľa môjho tatka je príbeh o snahe presvedčiť svet, že jeho záchrana je ešte možná. Museli by sa však všetky krajiny dohodnúť a podniknúť spoločné kroky pre vyššie dobro. Zdá sa vám to ako utópia? Ak ale nikto nič neurobí, tak sa nič nezmení. Český vedec Jiří Svoboda a jeho dcéra Marta Kovářová sa preto rozhodli, že nebudú sedieť so založenými rukami. Dokument Svet podľa môjho tatka prichádza do kín 22. februára.
Brniansky samorast, materiálový fyzik a vášnivý kutil RNDr. Jiří Svoboda, CSc., DSc., má nápad, ako zachrániť planétu. Nikto ho však nepočúva. Jeho dcéru Marta, hudobníčku a matku dvoch detí, to trápi. Vezme si kameru a vydá sa s otcom “do sveta”. Chce zistiť, či by svet mohol fungovať tak, ako si to predstavuje jej otec. Ich rozdielne povahy vnášajú do filmu humor a spoločne vymýšľajú stratégie, ako a komu túto myšlienku prezentovať; stretávajú sa s environmentalistami, aktivistami, odborníkmi a politikmi, aby sa z kuchyne dostali na svetový klimatický summit. Pokusy preniknúť do verejných štruktúr obnažujú povahu moci, ktorá rozhoduje o tom, kto, s akými otázkami a kam môže vstúpiť.
Všetci oslovení sa zhodujú na tom, že “Jiříkova predstava, ako by mal svet fungovať, je ideálna.” Napriek tomu po 4 rokoch putovania so svojou myšlienkou globálnej uhlíkovej dane a dividendy pre všetkých, stojí sám proti všetkým. Prišli s touto myšlienkou príliš neskoro? Alebo príliš skoro? Hoci sa im nepodarí uspieť na poli medzinárodnej politiky, objavia nečakané rozmery svojho vzťahu a vďaka tomu sa zo svetového summitu v Glasgowe vrátia domov s piesňou na perách. “Globálne zdanenie uhlíka!” Marta je totiž okrem dokumentaristky, aj výtvarníčka a hudobníčka vo vlastnej kapele Budoár staré dámy.
“Nakrúcať dnes environmentálny dokument možno považovať za jazdu na vlne trendu,” povedala scenáristka a režisérka dokumentu, dcéra protagonistu, Marta Kovářová, “Ale čo ak musím? Keď sa mi narodili deti, uvedomila som si, že prežívam niečo podobné ako dnes často pociťovaný environmentálny smútok. Musela som začať niečo robiť. Chcela som dať svojim deťom svet, v ktorom budú žiť. A mala som šťastie, že mám otca, ktorý o tom už dlhšie premýšľa. Jeho myšlienka žiarila nádejou medzi apokalyptickými scenármi.”A čím je pohľad jej otca taký iný? Napriek tomu, že je vedec a mohol by vysvetľovať veci nie úplne zrozumiteľným spôsobom, rozhodol sa vyjsť zo zaužívaných spôsobov a nielen, že sa stať hlavným hrdinom dokumentu, ale zvoliť aj v rámci jeho nakrúcania prezentačné praktiky, ktoré by ste na vedca možno ani netipovali. “Myslím, že tu existuje veľa štandardných prednášok, článkov alebo kníh o ochrane klímy. Náš film otvára túto tému radikálne odlišným, ale veľmi prístupným spôsobom, takže ľudia, ktorí nemajú čas alebo nechcú o nej premýšľať, majú šancu začať. A čo je najdôležitejšie, musia o nej začať premýšľať úplne iným spôsobom, než o nej premýšľali doteraz. Nepríjemná pravda nie je v tom, že máme klimatický problém alebo že ho nemôžeme technicky vyriešiť. Nepríjemnou pravdou je, že nie sme ochotní pripustiť, že súčasné metódy, ktoré používame na ochranu klímy, nefungujú,” povedal Jiří Svoboda.Dokument ponúkne divákovi možnosť pochopiť, ako by to možno išlo a prečo je aktuálny stav našej planéty vlastne problémom. Proces jeho tvorby bol však neskutočnou školou aj pre samotných protagonistov. Nielen v oblasti klímy, ale aj v oblasti rodinných vzťahov. Marta vďaka dokumentu viac dozrela: “Pokiaľ ide o mňa, bola som veľmi naivná O svete a jeho skutočnom fungovaní som toho veľa nevedela. Verila som, že na svojej ceste s otcom dosiahneme niečo veľké. Chcela som divákom priniesť nádej, vyliečiť smútok, nakrútiť rozhovory o tom, aké by to bolo krásne, keby svet fungoval podľa Jiřího. Očakávala som ústretovosť. Namiesto toho som dostala film o tom, ako to nejde.”
Dokument však ponúka aj jedinečný pohľad na budovanie vzťahu otca a dcéry, v jednej zo scén sa Marta svojho otca pýta: “Myslíš, že sa nejak zmenil tvoj vzťah ku mne?” Určite áno. Presvedčte sa o tom sami – v kine.
Dokument Svet podľa môjho tatka prináša do slovenských kín distribučná spoločnosť CinemArt SK už 22. februára.
TS: Perla Žinčíková
