Časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon prináša pravidelne dvakrát do roka výber článkov zameraných na teórie, dejiny i estetiky filmu. V aktuálnom čísle sa jednou z hlavných tém stali „kánony zajtrajška“. V sekcii kinematografickej filozofie sa časopis zameriava na nevyhnutnosť etického zámeru v kontexte filmovej tvorby, jadro časopisu tvorí diskusia o filme Všetko čo mám rád Martina Šulíka z pravidelnej programovej sekcie Kino Ikon Choice v Kine Lumière. Súčasťou čísla je okrem tradičných rubrík aj nová rubrika Zoom, orientovaná na rôzne fenomény súčasnej kinematografie, aktuálne na „legacyquely“.
Kino-Ikon 2/2024 otvára pravidelná rubrika venovaná dejinám slovenskej kinematografie. Filmová teoretička Slavomíra Macáková v texte o živej hudbe v košických kinách počas prechodu k zvukovému filmu naznačuje možnosti výskumu lokálnych a mestských filmových kultúr. Filmový historik Václav Macek sa v rubrike zamýšľa nad charakteristikou a presnosťou zaužívaného pojmu Generácia 90, ktorý pre skupinu dokumentaristov začínajúcich tvoriť v 90. rokoch minulého storočia použil filmový publicista Pavel Branko.
Základ čísla tvorí diskusia o filme Martina Šulíka Všetko čo mám rád. Uskutočnila sa vlani v programovej sekcii Kino-Ikon Choice v Kine Lumière pri príležitosti životného jubilea scenáristu, dramaturga, divadelného i filmového režiséra Ondreja Šulaja, ktorý sa spolu s Martinom Šulíkom podieľal na scenári snímky. Film zo začiatku deväťdesiatych rokov ako jeden z mála domácich titulov reagoval na spoločenské zmeny, vyvolané pádom totalitného režimu, diskusia sa v tejto súvislosti pokúša pomenovať, čo je dodnes aktuálne a čo zvyšuje umeleckú hodnotu filmu.
Príkladom aktuálneho myslenia o filme vo svete je v rámci rubriky Kinematografická filozofia rozhovor Terezy Hadravovej a Andrey Slovákovej s austrálskym filozofom Robertom Sinnerbrinkom o estetike a nevyhnutnosti etického hľadiska v rámci kinematografie. Sinnerbrink charakterizuje film ako médium skúsenosti s etickou dimenziou života a skúma, ako filmy vzbudzujú a vyjadrujú myšlienky z oblasti etiky a akú úlohu v tom hrajú divácke kognitívne procesy vrátane emocionálnych prežitkov. Profil čísla je venovaný známemu argentínskemu režisérovi Lisandrovi Alonsovi, jeho poetike zvuku sa v čísle venujú brazílske autorky Natalia Barrenha a Virginia Flóres. V texte sa pokúšajú o analýzu spôsobu, akým zvuk a hudba fungujú pri konštruovaní významu v prvých troch Alonsových filmoch.
Ďalšiu podstatnú tému čísla skrýva rubrika Dvojdotyk venovaná vytváraniu, korigovaniu a úžitku filmových kánonov v kinematografiách strednej Európy. Miestu východoeurópskych filmov vo svetových filmových kánonoch sa venuje filmová teoretička Ewa Mazierska, vo svojej eseji rozkrýva politiku formovania kánonov a jej vplyv na globálne postavenie východoeurópskej kinematografie. „Kánon zajtrajška“ skúma filmová kritička Žofia Sčuroková, ktorá sa zaoberá budúcnosťou národnej kinematografie v digitálnej ére. V novej prieskumnej rubrike Zoom sa český filmový publicista a kritik Marek Slovák vo svojom rozsiahlom texte venuje fenoménu hollywoodskych legacyquelov.
V rubrike Za okrajom pravidelný prispievateľ časopisu, autor a režisér experimentálnych filmov Franz Milec sonduje obrazy umelej inteligencie, ktoré stále viac ovplyvňujú aj filmovú tvorbu a chápanie autorstva. Estetik a filmový teoretik Peter Michalovič vo svojej krátkej eseji zasa analyzuje spoločné výtvarné dielo Protoaparát (2024) sklárskeho umelca Pala Macha a fotografky Jany Hojstričovej, umiestnené v Kine Lumière.
Číslo uzatvárajú tradičné Filmové a literárne reflexie, tentoraz na tému definície filmovej eseje, ďalej sú o ekokritike vo vzťahu ku kinematografii, o sociálnej reprezentácii vo filme, o dialógu medzi vedou a umením, o rámoch v symbióze s obrazom. Rubrika prináša aj text o talianskom historicko-mytologickom filme päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia, venuje sa súčasným podobám poľského hraného filmu a obsahuje tiež recenziu na film Anora (2024) amerického režiséra tzv. nezávislej produkcie Seana Bakera.
Časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon je recenzovaný časopis, profiluje sa ako pravidelná reprezentatívna antológia pôvodných autorských textov i prekladových štúdií o aktuálnom filmovom myslení. Jeho dlhodobým zámerom je pestovanie schopnosti kritického hodnotenia kinematografie, resp. najrôznejších prejavov audiovizuálnej kultúry všeobecne. Kino-Ikon vydáva Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK) a Slovenský filmový ústav (SFÚ). Aktuálne číslo 2/2024 vyšlo na 256 stranách a v predaji je za 3,32 eur vo vybraných slovenských kníhkupectvách, v predajni SFÚ Klapka.sk na Grösslingovej ul. 43 a v Kine Lumière v Bratislave a na jej internetovej stránke: https://sfu.sk/eshop/casopisy/kino-ikon-2-2024/.
Viac informácií o časopise pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon:
PR: Simona Nôtová
redakcia PremiumNews
