Ak sa ešte chystáte do Chorvátska, pribaľte si túto knižku! A ak aj nie, pokojne ju otvorte na jeseň, či počas zimy a zaručene vás chytí. Takpovediac vás sfjakuje😊
Spoznáte v nej totiž nielen rôzne mestá a ich špecifiká, ale aj chorvátske vojny a chorvátske traumy. Fjaka je členitá, pestrá a rôznorodá ako chorvátske pobrežie.
Posledný letný víkend trávim na chorvátskej Ibize. Takto v turistických prospektoch nazývajú pláž Zrće na ostrove Pag. Toto prirovnanie je poriadne zveličené, ale v Chorvátsku, ktoré na dovolenky láka zväčša rodiny s deťmi, si pláž s niekoľkými diskotékami a klubmi otvorenými dlho do noci takúto nálepku priam pýtala.
Poľská novinárka a prekladateľka Aleksandra Wojtaszek je rovesníčkou nezávislého Chorvátska. Dlhé roky venovala snahe o pochopenie zložitého chorvátskeho organizmu, v ktorom sa miešajú mimosezónna lenivosť, dovolenkový zhon i celkom nedávne krvavé dejiny.
Aleksandra sa pozerá aj do špinavých a zabudnutých kútov minulého i súčasného Chorvátska. Vo svojej knihe rozpráva o histórii futbalového tímu Hajduk Split, nespokojných vojnových veteránoch, bývalých šičkách zo sprivatizovaných fabrík, ktoré vzali veci do svojich rúk, o väzňoch z chorvátskych koncentračných táborov, obyvateľoch jadranských ostrovov, obetiach transformácie, juhoslovanskej popkultúre i chorvátskej fantasy, upíroch, vymretých jazykoch, chorvátskom nacionalizme a iných -izmoch, o niekoľkých prezidentoch a jednom sedliackom kráľovi. V neposlednom rade sa, prirodzene, dotýka aj turizmu, najmä jeho odvrátenej strany.
Zatvorené, slečinka,“ vraví mi jeden z nich, asi tak štyridsiatnik. „Sezóna sa skončila.“
„Nemôžem dostať ani kávu? Vodu?“ odhodlám sa na zúfalý pokus. „Tak čo tu vlastne robíte?“
„Pár vecí treba zabezpečiť, čo-to opraviť. Musí to byť hotové pred ďalšou sezónou. Teraz už nemá zmysel otvárať, leto je za nami.“
Pozerám sa mu do očí a rozmýšľam, či si zo mňa neuťahuje. Je tridsaťpäť stupňov v tieni, more je teplé ako polievka.
„Leto je za nami,“ opakuje chlácholivo. „Vo vzduchu cítiť jeseň.“
Ďalšiu noc prvý raz spŕchne chladný dážď.
Mimochodom, Fjaka je slovo v dialekte a pochádza z Dalmácie. Označuje stav, keď sa nám nechce nič robiť, len sa vyvaľovať a počúvať hoci šum mora. Ako tvrdí Aleksandra, môže mať viacero významov – pozitívny, keď myslíme splynutie s prírodou a svetom, keď sa dokážeme ponoriť do skutočného života. Ale tiež to môže v negatívnom zmysle slova znamenať úpadok, ktorý Chorvátom prináša turizmus.
Vďaka Aleksandre Wojtaszek sa o obľúbenej „slovenskej“ dovolenkovej destinácii dozvieme čosi viac.
PR: Milan Buno
redakcia PremiumNews
