Slovenská reprezentácia ukončila úspešnú kvalifikáciu ME 2024 víťazstvom nad Bosnou a Hercegovinou. Zaslúženým, pretože aj keď to nebol úplne výkon na prihlášku na hit pre Bratislavskú lýru.
Zima, že nehodno loptun vyhnať na ihrisko. Teplomer ukazoval 3 stupne, pocitovo bolo ešte o dielik-dva menej, povedzte, je futbal ešte stále letný šport či už stopercentne celoročný a hrať v druhej dekáde novembra je v Európe normálne?
Lebo to sa aj horšie rozbieha, hráčsky motor je studený. Hoci piati naši odvážne nastúpili v drese s krátkymi rukávmi (Škriniar, Bénes, Suslov, Mak, Boženík), výrazne pozmenená zostava celkom neladila. Predsa len sedem nových, respektíve iných v porovnaní so štvrtkovým základom (ostali Škriniar, Hancko, Bénes a Boženík) sa nevedelo naladiť hneď a zaraz na spoločnú vlnu.
Behať behali všetci dosť, naháňali domácich predovšetkým na ich polovici ihriska – až po 40 minútach sa hra na viac ako minútu v kuse usadila na našej časti trávnatej plochy – aj sme čosi rysovali, ale maľba čo len náznaku šance sa nepodarila. Dvakrát po rohových kopoch hlavičkoval Škriniar, loptu medzi žrde neumiestnil, dvakrát sa o strelu pokúsil Suslov, ale vymedzený priestor brankára Piriča netrafil. Áno, aby sme nezabudli, jeden pokus domáca obrana zblokovala.
Domáci sa kochali, ako „organizovane bránime,“ zaznelo z úst televízneho komentátora, ktorého hlas sa rozliehal po takmer prázdnych tribúnach. Veď hej, organizované to z ich strany vcelku bolo, ale že by futbal z ich strany tešil, nedajbože hrial, tak to teda ani náhodou. Keď mladučký rozhodca Weinberger poslal hráčov z trávnika do šatní na polčasovú prestávku, všetci sa najviac tešili na teplo vnútri.
Hráčom vyššia teplota v kabíne pomohla. Za sedem minút po návrate na ihrisko sa udialo viac, ako za trištvrte hodinu pred prestávkou. V 52. min bolo 1:1, po dvoch slovenských góloch…
Najprv po našom štvrtom rohu azbytočnej strate lopty sa vyrojili bosnianske „ovady“ po ľavej strane a keďže ich nič neazchytilo, nasledoval Hajradinovičov center do ohňa, Hrošovský predstihol Rodáka a – nešťastne poslal loptu do valstnej siete. Huuuuučalo to, ako by bolo aspoň jedna tribúna plná. Kým sa domáci tešili, Škriniar vyburcoval svojich, že tak toto teda fakt nie!
Po troch minútach sme kopali ďalší roh a tentoraz to dopadlo výrazne lepšie. Samotný kop od zastávky teda nie, ale odkopnutú loptu zachytil Duda a ten má fištróna fakt majstrovského. Vyzval Hancka, zabudnutého v bosnianskej obrane k finálke, ten to pochopil a poslal na tácke gólovú výzvu do ohňa. A Boženík, sobotňajší narodeninový oslávenec 24. narodenín, si dal darček (a nám ostatným tiež). Góóóóĺ! Božo naň čakal 19 zápasov, predtým svoj piaty v reprezentačnom drese dosiahol 1. septembra 2021 v slovinskej Ľubľane.
No a potom nám domáci ponúkli pesilovku. Gojkovič, hrajúci od 35. min so žltou kartou za faul, si nedal pokoj. Keď sa Bénes rozbehol, Bosniak ho neohrabane zastavil v situácii, keď žltá karta musela prísť. No a vo futbale platí, že žltá a žltá je červená. Z trávnika však šli obaja, domáci po vylúčení, hosť pre zranenie…
A aby bolo spravodlivosti urobené zadosť úplne, prišiel ďalší náš roh – predtým tancoval Duda džajv, sambu aj rock and roll v domácej šestnástke a zaslúžil sa, že Mak vypilované kopy od zastávky zužitkoval na finálku. Kucka pred Piričom pohybom pomýlil všetkých, až na Šatku. Kde sa vzal, tu sa vzal, pri ľavej žrdi náhle stál – prepáčte, pani Podjavorinská, ale hodilo sa nám to práve sem – náš obranca a šup ho tam dnu, viedli sme 1:2.
Zima nepoľavila, ale s dvoma strelenými gólmi nám bolo lepšie, teplejšie, zábavnejšie. Aj keď, pravda, že naši to už mali v rukách a strážili si víťazstvo, kým domáci len a len potvrdzovali, že tretí tréner v tejto kvalifikácii Savo Miloševič bude mať roboty ako na kostole, prípadne mešite. Viac ako dosť.
Zdroj: futbalsfz.sk
