V očakávanom kvalifikačnom zápase o postup na ME 2024 v piatok trinásteho sme v portskom dračom kotli – hralo sa na štadióne Dragao – prehrali 2:3. V boji o miestenku na finálový turnaj pokračuje slovenská reprezentácia v pondelok v Luxembursku, v jeho hlavnom meste nastúpi na zápas o 20:45.
Hodinu pred výkopom sa otvorili nebesá a pri upratovaní tam hore sa vyliali hektolitre vody. Fanúšikovia z horných radov sedeli v suchu, hoci tí z priestorov najbližšie k ihrisku sa po druhej a tretej vlne dažďa museli zakryť pršiplášťami, všetci ale mávali takým počtom portugalských vlajok, že tamojší textilný priemysel musel splniť objednávky aspoň na 120 percent a decibely v podaní hlásateľa, púšťanej hudby a hlasiviek vypredaného štadióna vysoko prekročili hranicu, za ktorú sú ochotní ušní lekári uznať prostredie za neškodné sluchu.
To boli kulisy predstavenia, aké ponúklo partia trénera Martineza okolo božského CR7 v I. polčase. Alebo inak: kúpili sme si lístok na kolotoč, tak nás domáci povozili 47 minút.
Bola to obrovská futbalová kvalita, svetová úroveň. Kolektívna aj individuálna, predstavenie najvyššej triedy v každom aspekte futbalu. Kto má rád tento šport ako hru, musel sa tešiť, teda pokiaľ to nebol fanúšik Slovenska. Ten však musel s uznaním kvitovať úžasnú hru domácich.
Áno, v 15. min sme boli blízučko ku gólu my, to keď si Antonio Silva zrazil center smerom na vlastnú bránu, v ktorej sa predviedol Diogo Costa. Potisol loptu na žrď a brvno, čím uhasil zárodok myšlienky, že azda… vari… snáď… možno..
Nie, v I. polčase sa na takéto úvahy nehralo ani náhodou. Vyrátať všetky tie lopty do ohňa pred Dúbravku, z ktorých sa kúrilo pred našou bránou ako pod pekelným kotlom by chcelo veľa miesta. Pretože každá jedna minúta niesla so sebou atak, výpad, ofenzívny ťah, ktorý sa skôr či neskôr skončil ohrozením udatného rytiera Dúbravku.
Ten mal niekedy tri ruky a päť nôh, meral 287 centimetrov na výšku a 16 decimetrov na šírku, občas pôsobil tak, ako by v jednom drese s číslo 1 chytal aspoň dvaja, jeden na čiare a druhý pred ňou, ale za polhodinu aj tak dve lopty do siete prešli. Druhá z jedenástky, zbožňovaný CR7 dal už svoj neviem koľký reprezentačný gól a furt ho to baví. Teda určite je on ten „naj,“ ale popravde vidieť tancujúcich Bruna Fernandesa, Goncala Ramosa, Bernarda Silvu ci Rafaela Leaa je pohladením duše umelcami. Dúbravka bol však rovnakým umelcom, ako sa vyjadril komentátor televízie, ktorá priniesla prenos, hitparáda jeho zákrokov bude veľmi dlhá a parádna, lebo Heco sa predvádzal až do konca zápasu.
Pri tom čumení s otvorenými ústami človek na tribúne ani nezaregistroval, že z nebies na chvíľku prestala padať vodná lavína, lebo na ihrisku sa valila vlna za vlnou. Po polhodine, keď domáci na moment o trošičku spomalili, aby sa pri vdychovaní nezakašlali, liať začalo znova. Nevadí, zo záplavy vody sa vysušíme a zo záplavy futbalovej moderny Portugalska zas zmúdrieme, tak sme uvažovali.
Správne, ukázalo sa to po prestávke. Škrinkova partia sa postavila nebeskej vode aj portugalskej lavíne odhodlane, statočne a umne. Viac času bola lopta aj na domácej polovici, väčší počet našich prihrávok našiel správneho adresáta, Diogo Costa musel odložiť dáždnik a venovať sa svojej robote, napríklad pri Hanckovej strele po hodine hry. Sympatickejší prejav, nech si hovorí kto chce čo chce, že Portugalci ubrali z plynu.
Takže zaslúžene prišlo aj gólové povzbudenie! Práve Dávid Hancko prekvapil Dioga Costu, ktorý možno rozmýšľal nad farbou odloženého dáždnika, ale nech je ako chce, zmazali sme Portugalsku jednu nulu – v kolonke inkasovaných gólov. A ešte jeden zápis do histórie: bol to prvý slovenský gól Portugalsku z hry, doteraz ten jediný, čo sme mu dali, bol z Karhanom premenenej jedenástky v marci 2005 v Bratislave v kvalifikácii MS 2006.
Nuž ale naštvali sme tým nielen božského CR7. O tri minúty bol tam, kde musí útočník byť, keď mu spoluhráč naservíruje na tácke loptu pred prázdnu bránu. Takéto ponuky neodmietajú ani tí najfajnovejší mačovia, Cristiano navýšil náskok domácich zas o dva. A pálili aj ďalší, keď sa Bruno Fernandes z vyše 20 metrov oprel do lopty, nedá sa napísať, že vyprášil Dúbravkovi rukavice, lebo tie boli také mokré, že z nich voda striekala.
Lenže to zas naštvalo sokolov. Žiadni vtáci so zmoknutým perím, Duda vybojoval loptu a Lobotka sa predviedol ako excelentný strelec z diaľky. Zmazal domáci v kolonke inkasa aj jednotku… A bola to taká paráda, že pri rozohrávaní zo stredu si s ním ťapol „päťku“ aj nebeský CR7! Stano poslal ešte predtým pozdrav do neba, otcovi, pozrite si ten dojímavý obraz vo fotogalérii.
V 83. min prišlo nechcené pobavenie, na trávnik vbehol fanúšik, ktorý sa chcel postískať so svojím idolom, ešteže mu CR7 ukázal, že treba opatrne, lebo na šmykľavom teréne by mohlo dôjsť k nechcenej zrážke. Po vrelých objatiach mužíčka odviedli usporiadatelia, UEFA si pripíše eura za pokutu z portugalskej kasy.
Ďalšia zábava sa konala aj v nadstavenom čase, rytier Dúbravka čaroval pri ďalších strelách letiacich hore, dolu, zo stredu, lapal rukami, nohami, telom, vytláčal očami. Domácim sa jednogólové víťazstvo určite málilo, veď po I. polčase to vyzeralo úplne inak, Slovač však usilovala o prekvapenie ako svet, do vyrovania búšila aj nabudená lavička i za cenu žltej karty pre Gyömbéra a Hrošovského, ale Portugalčania s podporou vyše 50 tisíc hlasov svoju púť kvalifikáciou bez straty natiahli o ďalší zápas. Pre Calzonov tím to tak bolo napokon v Porte obrazne za dva (strelené góly a výborný II. polčas)!
HLASY PO ZÁPASE
ROBERTO MARTINEZ (tréner Portugalska): „Zaslúžili sme si vyhrať, už v I. polčase sme mali veľa šancí, súpr za celý zápas vystrelil štyrikrát, my sme mali 14, možno 15 dobrých striel. Ale Dúbravka podal skvelý výkon. Do prestávky sme hrali veľmi dobre, viacerí naši šikovní hráči ukázali svoje prednosti, porebujeme si šance nielen vypracovávať, ale ich aj premieňať. Cítili sme skvelú podporu fanúšikov. Potrebujeme takéto zápasy, pre mňa má väčšiu cenu takéto víťazstvo 3:2 ako bezproblémových 5:0, pretože ten prvý výsledok ukazuje možnosť zlepšiť sa. Áno, chápem, dôležité sú výsledky, dôležitý je postup na majstrovstvá Európy, ktorý už máme.“
FRANCESCO CALZONA (tréner Slovenska): „V I. polčase sme neboli dostatočne agresívni, takto sme sa nechceli prezentovať, stredová línia bola príliš nízko. Zato ten druhý bol veľmi dobrý, hrali sme to, čo sme chceli, na málo dotykov, rýchlo, kolmo, stredová línia pracovala lepšie, v našej hre bolo sebavedomie, ktoré vyústilo do dvoch strelených gólov. Ukázali nám to už aj prvé dáta zo zápasu. Neviem, koľko mužstiev by hralo v Portugalsku tak, ako my po prestávke. V nej som hráčom povedal, aby robili naše veci, natrénované prvky, nech je priebežný stav akýkoľvek. V závere sme túžili vyrovnať, verili sme, že je to možné. Pokiaľ ide o výkon Dúbravku, nikdy som o ňom nezapochyboval, je to dôležitý človek pre mužstvo, dodáva mu istotu. Toto naše mužstvo sa nevzdáva, opakujem stále, že potrebuje čas, ale ukazuje veľký priestor na zlepšenie.“
Zdroj: SFZ
