Marika Gombitová je bezpochyby nekorunovaná kráľovná slovenskej pop-music. Jej špecifický vysoko položený hlas a jedinečný výraz pri interpretácii pesničiek z nej urobili legendu a piesne, na ktorých sa podieľala, právom patria medzi to najlepšie, čo vzniklo v pôvodnej slovenskej tvorbe. Hity ako Koloseum, Vyznanie, Paradiso a mnoho ďalších pozná azda každý, avšak nájdu sa aj pesničky, ktoré poznajú najmä skalní Marikini fanúšikovia a širokej verejnosti nie sú až také známe. A čo je najdôležitejšie, doteraz nikdy na nijakom nosiči takto ucelene nevyšli. A práve tieto skladby predstavuje unikátny album Nevy(í)dané rarity. Marika Gombitová k hudbe inklinovala už od malička. Vyrastala na východnom Slovensku, v malej dedinke Turany nad Ondavou neďaleko Stropkova a, ako aj ona sama hovorí, v detstve ju formovala najmä cirkevná hudba. Talentovaní boli však aj jej traja bratia, ktorí založili skupinu Matador. Neskôr si ako 13-ročnú k sebe prizvali aj mladšiu sestru a spoločne vystupovali v okolí Stropkova na rôznych spoločenských podujatiach, akými boli svadby či tanečné zábavy. Marika mala záujem študovať v Košiciach na konzervatóriu, ale keďže ju tam neprijali, nakoniec skončila na Strednej priemyselnej škole strojníckej. K muzike však inklinovala naďalej, a tak sa počas štúdia na priemyslovke stala členkou skupiny Profily (neskôr spolu s ďalšími dvomi členmi prijala ponuku Janka Lehotského na účinkovanie v skupine Modus), ale vystupovala a spolupracovala aj s orchestrami Juraja Szabadosa a Júliusa Olajoša. Práve do tohto obdobia (presnejšie do polovice sedemdesiatych rokov 20. storočia) sa datujú aj jej vôbec prvé nahrávky z košického rozhlasového štúdia – Karta a Nájdeme hviezdu. Je to bezpochyby ešte iná Marika, než na akú sú poslucháči roky zvyknutí. Úplne najväčšou raritou je nepochybne skladba Rozhnevaná polka, ktorú sa podarilo objaviť v archíve košického štúdia Slovenského rozhlasu až pri zostavovaní tracklistu tohto albumu. Marika spolu s Dušanom Ružičkom spieva rezkú polku, hrá dychový súbor Františka Petrusa. Myslím, že ak ste niečo od Mariky Gombitovej nikdy nečakali, je to práve táto skladba. Predstavuje sa tu v úplne inej žánrovej polohe, ako ju poznáme, ale stále je to Marika. Na jar roku 1976 po skončení stredoškolského štúdia Marika odišla do Bratislavy, keď reflektovala na ponuku Janka Lehotského. Tu sa začala jej etapa pôsobenia v skupine Modus. V úplnom začiatku najprv pre rôzne televízne programy, medzi ktoré patrili napríklad Chvíľa pre pesničku či Vyberte si pesničku, naspievala skladby Janka Lehotského Lúčenie a Komu svietim piesňou, ktoré pôvodne v origináli spievali Věra Špinarová a Helena Blehárová. Medzi prvými skladbami z pera Janka Lehotského, ktoré Marika naspievala už ako originálna interpretka, boli Čo má rieka, Ty vieš mama a Boľavé námestie. Začiatok roku 1977 priniesol ďalšiu skladbu, tentokrát však so zaujímavým pozadím – pesničku Deň totiž Marika interpretovala pre vtedajší Festival politickej piesne, ktorý sa konal v Martine. Ku cti jej samej aj autorom hudby a textu Igorovi Bázlikovi a Jánovi Štrasserovi však slúži, že aj v priestore politického festivalu dokázali šikovne manévrovať a nepodľahli dobovej požiadavke často nevkusných politických metafor. Počas roku 1977 sa Marika ešte naposledy vrátila nahrávať aj do košického rozhlasového štúdia – piesne Ostrov v prúde a Rýchly spád, ktorých autormi sú jej spoluhráč z kapiel Profily a Modus gitarista Karel Witz a Peter Nagy (áno, ten Peter Nagy, dnes už legendárny hudobník), ktorý bol vtedy ešte verejnosti úplne neznámy. Nimi sa už Marika vydala na cestu výrazného vzďaľovania od štýlu strednoprúdového popu z čias prvotných nahrávok a začala sa približovať neskorším skladbám s modernejším zvukom. Tie boli nielen z pera Janka Lehotského, čoho dôkazom sú skladby Náhodou a Zimná pesnička nahrané v bratislavských štúdiách Slovenského rozhlasu v roku 1977. Roky 1978 a 1979 by sa dali charakterizovať dvoma paralelnými kariérami Mariky. Naplno koncertovala s Modusom, žala úspechy na Bratislavskej lýre (v programe Rodný môj kraj, ktorý sa vysielal na Štedrý deň roku 1978, si v sprievode Tanečného orchestra Československého rozhlasu pod vedením dirigenta Vieroslava Matušíka zaspievala sólovo Študentskú lásku a spolu s Jankom a Mekym Úsmev ako víťazné skladby Bratislavskej lýry v rokoch 1977 a 1978) a popritom nahrávala aj pesničky pre rôzne televízne projekty, akými boli Móda nevyjde z módy či Kytica k sviatku. Vznikli tak pozoruhodné nahrávky, medzi ktoré patrí napríklad Mozartov koncert s alúziou na témy z Mozartových skladieb alebo Ja mám čas, skladba z programu Kytica k sviatku, kde sa s vtipným textom vyhral Ivan Krajíček a hudbu skomponoval Jaro Filip. Na svoje spevácke konto si Marika v tom čase pripísala aj prvú vianočnú skladbu, keď známu ukrajinskú ľudovú pieseň Kolokolčik naspievala so slovenským textom pod názvom Trojka. Krátke obdobie niekoľkých prevzatých skladieb v Marikinom repertoári (patrí k ním aj Luk a šíp z roku 1978, v origináli z roku 1961 I Love How You Love Me od The Paris Sisters) ukončila v roku 1980 pesničkou Včielka (v origináli z roku 1975 All I Need Is Your Sweet Lovin od Glorie Gaynor). V tomto čase už Marika okrem účinkovania v skupine Modus začala nahrávať aj sólové platne, a tak sa príležitostným televíznym a rozhlasovým projektom venovala čoraz menej. Jej hlas už bol v tom čase iskrivý a kovovo-laserový a predurčený predovšetkým na bigbítové a najmä popovo-šansónové nahrávky. Počas celých osemdesiatych rokov sa Marika primárne venovala už iba vlastnej tvorbe, avšak predsa len urobila zopár výnimiek, napr. keď naspievala pesničky z dielne Petra Hapku pre ikonický film Juraja Jakubiska Tisícročná včela či pesničky Karla Svobodu pre animovaný seriál Pa a Pi. Záver tohto albumu tvoria jedinečné live verzie Marikiných hitov Ži a nechaj žiť a Ave Maria, ktoré zaspievala v revolučnom období roku 1989 na Koncerte pre verejnosť. V úplnom závere nájdete Tichú noc, ktorú na vianočnom charitatívnom koncerte Od srdca k srdcu v decembri 1992 zaspievala s popredným operným spevákom Petrom Dvorským. Marika sa svojich poslucháčov vždy snažila prekvapiť a rovnako je tomu aj pri tejto kompilácii.
Fantóm srdca
Na samostatné CD totiž ako bonus pridala aj najnovšie autorské skladby z roku 2024 Fantóm srdca a Stúpanie, ktoré napísala spolu s dvorným textárom Kamilom Peterajom.
Stúpanie
Tieto nahrávky dokazujú, že autorská invencia jej ani po rokoch na scéne a množstve hitov nijako neubúda. Marika sa týmto albumom doteraz nevydaných nahrávok veľmi pekne a plnohodnotne obzrela za svojou – pre niektorých menej známou – minulosťou. Bonusom na samostatnom CD v podobe dvoch noviniek zároveň jasne dáva najavo, že je stále organickou súčasťou československej pop-music a že s ňou máme počítať aj v budúcnosti.
TS: Anka Olvecká
Zdroj: Dominik Šoltís, Rado Mešša
redakcia PremiumNews
