Rok 2023 bol pre Slovenský filmový ústav (SFÚ) náročný. Hoci si prostredníctvom rôznych aktivít počas celého roka pripomínal 60. výročie svojho vzniku, vlaňajšok bol poznamenaný rekonštrukciou Kina Lumière po požiari a náročnými rokovaniami s poisťovňou ohľadom poistného plnenia. Napriek zložitým situáciám a krátenému rozpočtu SFÚ vlani opakovane dosiahol zlepšený hospodársky výsledok.
Hospodárenie SFÚ bolo pozitívne napriek zložitej ekonomickej situácii
Hospodárenie SFÚ bolo v minulom roku rovnako ako v predchádzajúcich obdobiach pozitívne, a to aj napriek poklesu tržieb z projekcií Kina Lumière, ktoré z dôvodu rekonštrukcie po požiari premietalo menej a v náhradných priestoroch. Organizácia vykazovala vyrovnané čerpanie rozpočtu v súlade s plánom činnosti, kontraktom, úpravami rozpočtu, prioritným projektom a účelovými dotáciami.
Celkové náklady inštitúcie vlani predstavovali sumu 6 466 250,16 eur, celkové výnosy boli v sume 6 508 206,18 eur, vďaka čomu inštitúcia opätovne dosiahla zlepšený výsledok hospodárenia v sume 41 956,02 eur. Tento výsledok sa podarilo dosiahnuť predovšetkým prekročením plánu tržieb zo zhodnocovania práv výrobcu slovenských filmov, ktoré copyrightovo spadajú pod SFÚ, a tiež dôslednou realizáciou úsporných opatrení. Vzhľadom na opakované krátenie rozpočtu zo strany MK SR bude predpokladom udržania vyrovnaného rozpočtu aj naďalej maximálne zabezpečenie tržieb z vlastnej činnosti a výrazné šetrenie vo všetkých oblastiach.
SFÚ ako štátna príspevková organizácia má zabezpečené viaczdrojové financovanie. Rozpočet aj vlani tvorili štyri základné zdroje, a to štátny príspevok, výnosy z vlastnej činnosti, príspevok Európskej únie na činnosť kancelárie Creative Europe Desk (CED) a dotácie Audiovizuálneho fondu, ktorého je SFÚ oprávneným žiadateľom od roku 2012. V minulom roku bolo na AVF predložených dvanásť projektov, z nich bolo podporených deväť v celkovej sume 144 484 eur. Počas druhého polroka 2023 v SFÚ prebiehal vnútorný audit z ministerstva kultúry. Ukončený bol bez zistenia nedostatkov, ktoré by mali za následok vrátenie finančných prostriedkov.
Prioritné zostávajú projekty na záchranu a obnovu audiovizuálneho dedičstva
Najdôležitejšou úlohou SFÚ bolo odborné uloženie, ošetrovanie, uchovávanie, obnova a katalogizácia audiovizuálneho dedičstva SR. K dlhodobým projektom SFÚ patrí projekt Systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva a jeho sprístupňovanie. Realizovať sa začal v roku 2006 po schválení vládou Slovenskej republiky, aktuálne je schválený ako dlhodobý projekt s výhľadom do roku 2033, jeho cieľom je pokračovanie úloh súvisiacich s ochranou audiovizuálneho dedičstva SR s ohľadom na aktuálny stav a vývoj technológií. Dodávateľom prác je na základe medzinárodného verejného obstarávania služieb z roku 2023 spoločnosť Filmové laboratoře Zlín, a.s. V minulom roku sa v projekte realizovala kompletná obnova a záchrana dlhometrážnych hraných filmov, ktorá predstavuje technologicky najkomplikovanejšiu oblasť prác, obnovených bolo vlani 16 titulov dlhometrážnych hraných filmov. V oblasti kompletnej obnovy a záchrany krátkometrážnych a stredometrážnych dokumentárnych filmov bolo obnovených 68 titulov. Súčasťou projektu je aj diagnostika a kompletné ošetrenie časti fondu filmových materiálov, v tomto procese bolo ošetrených 17 263 metrov filmových materiálov. Spolu v celom projekte Systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva bolo v roku 2023 kompletne ošetrených a odplesnených 68 390 metrov filmových materiálov.
Medzi dlhodobo prioritné úlohy patrí aj získavanie, spracovávanie, archivovanie a sprístupňovanie archívnych, dokumentačných a knižničných zbierok a fondov SFÚ, ako aj vytváranie elektronických kópií z dokumentačných zbierok a archívnych fondov. V oblasti odborných činností pokračovalo spracovávanie fondov inštitúcií, ako je rozsiahly fond Slovenská filmová tvorba Koliba a pokračovalo aj spracovávanie osobných fondov, konkrétne Ivana Rumanovského, Gizely Mihálikovej a Jána Šudu. V rámci akvizičnej činnosti do fondov SFÚ pribudli nové dokumenty, knihy a obohatili sa aj zbierky diafilmov a sérií diapozitívov, zbierky trojrozmerných predmetov i zbierky audiovizuálnej techniky. K prioritným projektom patrí aj vytváranie a sprístupňovanie databáz v Projekte informačného systému audiovizuálneho dedičstva SK CINEMA, ktorý tvorí súčasť informačného systému verejnej správy a SFÚ ho realizuje od roku 2002 na základe projektu schváleného MK SR. Vďaka nepretržitému napĺňaniu počet záznamov vlani narástol o 28 521, čo na konci minulého roka predstavovalo celkový počet 674 031 záznamov vo všetkých databázach SK CINEMA. Stúpol aj počet vyhľadávaní na filmovom portáli www.skcinema.sk, ktoré sú dostupné širokej verejnosti. Ide o najdôležitejší relevantný zdroj o slovenskej audiovízii.
Činnosť digitalizačného pracoviska bola po požiari výrazne obmedzená
Dôležitou činnosťou SFÚ je digitalizácia audiovizuálneho dedičstva, inštitúcia túto činnosť zabezpečuje na digitalizačnom pracovisku vďaka národnému projektu Digitálna audiovízia, ktorý SFÚ realizoval od roku 2011 v spolupráci s Rozhlasom a televíziou Slovenska. Digitalizačné pracovisko, ktoré bolo vybudované v roku 2013, tvorilo významný komplexný funkčný a systémový celok na realizáciu digitalizácie a digitálneho reštaurovania filmového dedičstva s priamymi väzbami na celý proces uchovávania a sprístupňovania audiovizuálneho dedičstva SR. V septembri 2022 vypukol na pracovisku požiar, ktorý mal devastačné následky, a preto hlavným cieľom inštitúcie je teraz znovuvybudovanie a obnovenie činnosti digitalizačného pracoviska, aby bolo možné opätovne vykonávať digitalizáciu audiovizuálneho dedičstva SR v kvalite nastavenej v národnom projekte.
Vzhľadom na skutočnosť, že vlani bolo možné realizovať digitalizáciu filmových objektov len obmedzene, pracovníci digitalizačného pracoviska vykonávali digitalizáciu diafilmov, ktoré v minulosti vyrábala Slovenská filmová tvorba. V provizórnych a výrazne obmedzených podmienkach sa na niektorých zachránených zariadeniach vykonávalo digitálne reštaurovanie vybraných filmových objektov, pri ktorých sa realizovali farebné korekcie, digitálna retuš a reštaurovanie zvuku. Dôležitou aktivitou bola aj záchrana filmových dát z požiarom zasiahnutej dátovej infraštruktúry a dátových nosičov. Za účelom sprístupňovania audiovizuálneho dedičstva sa tiež vyrábali digitálne kópie.
Kino Lumière počas rekonštrukcie premietalo v troch náhradných priestoroch
Požiar na digitalizačnom pracovisku SFÚ na jeseň roku 2022 výrazne zasiahol aj Kino Lumière. Rozsah škôd, ktoré spôsobilo zadymenie kina, viedol k rozhodnutiu sprístupniť priestory verejnosti až po ukončení plánovanej rekonštrukcie v roku 2023. Požiar mal zároveň dopad aj na rozsah a dĺžku pôvodne plánovanej rekonštrukcie. Stavebné práce počas rekonštrukcie realizovala spoločnosť NTJ s.r.o. podľa projektovej dokumentácie spoločnosti DARK BLUE studio, s.r.o. Predmetom rekonštrukcie boli kinosály, foyer, nadzemné aj podzemné podlažie objektu kina i kaviareň, zároveň sa zrealizovala kompletná výmena slaboprúdu a silnoprúdu a vymenila sa centrálna vzduchotechnika. Vytvorilo sa aj nové dispozičné riešenie ostatných priestorov pre pracovníkov kina a zabezpečila sa stavebná príprava šachty pre osadenie výťahovej plošiny pre bezbariérový prístup do kinosál v podzemí. Po ukončení stavebných prác začal v polovici decembra 2023 plynúť kolaudačný proces a vzhľadom na to, že neboli zistené žiadne nedostatky, kolaudačné rozhodnutie bolo vydané v januári 2024. Kino Lumière, ktoré sa po rekonštrukcii stalo moderným priestorom s vyšším komfortom po vizuálnej aj technologickej stránke, privítalo prvých návštevníkov 6. februára 2024. Rekonštrukcia stála celkovo 2 438 000 eur, z čoho výdavky na stavebné úpravy boli vo výške 2 184 000 eur a na kinotechnológie vo výške 254 000. eur.
Počas zatvorenia v roku 2023 Kino Lumière realizovalo predstavenia v troch dočasných priestoroch, a to v kinosále Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení (FTF VŠMU), v kinosále Slovenskej národnej galérie (SNG) a v lete premietalo v outdoorovom kine v Novej Cvernovke pod názvom Lumière pod Palmou. Dramaturgická koncepcia s dôrazom na súčasnú slovenskú tvorbu, súčasnú európsku a svetovú kinematografiu a na zlatý fond slovenskej a svetovej kinematografie zostala nezmenená, pozastavené bolo premietanie Filmotéky a niektorých špecifických cyklov. Medzi kľúčové aktivity kina vlani patrili okrem vlastných projekcií Medzinárodný filmový festival Febiofest, Týždeň slovenského filmu a 10. ročník medziodborového vzdelávacieho seminára KADU, ktorý bol venovaný téme Pamäť – archív – kánon a pripomenul 60. výročie vzniku SFÚ. Kino na pôde FTF VŠMU zrealizovalo aj Filmový kabinet špeciál: Werner Herzog, v kinosále SNG prebiehali detské predstavenia a projekcie pod hlavičkou Stojíme pri Ukrajine, ktoré kino realizuje od februára 2022.
Celková návštevnosť Kina Lumière sa minulý rok vyšplhala na 18 495 divákov, spolu sa zrealizovalo 460 projekcií vrátane podujatí. Najnavštevovanejšími filmami roku 2023 sa stali dokumenty Kuciak: Vražda novinára (2022), ktorý režíroval Matt Sarnecki, Pozor, padá SNG! (2023) režisérskej dvojice Jana Durajová a Lena Kušnieriková a filmy Aftersun (2022) Charlotte Wells, Mimi (2023) Miry Fornay a Mavka: Strážkyňa lesa (2023) Olega Malamuzha. Kino Lumière je zároveň členom medzinárodnej siete kín Europa Cinemas, vlani ho v jej projekte 27 Times Cinema zastupoval vybraný divák, ktorý sa stal členom poroty sekcie Giornate degli Autori na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach.
Najviac uvádzaným klasickým filmom zo zbierok SFÚ bol dokument Obrazy starého sveta
Jednou zo základných činností SFÚ je prezentácia slovenskej kinematografie a audiovízie doma aj v zahraničí, týka sa klasického aj súčasného slovenského filmu a filmového priemyslu. Krátenie rozpočtu inštitúcie v roku 2023 a zrušenie finančnej podpory projektu prezentácie slovenskej kinematografie v zahraničí pre roky 2023 – 2025 zo strany MK SR malo za následok útlm činnosti na poli medzinárodnej prezentácie, napriek tomu sa mnohé z aktivít podarilo zrealizovať. Slovenská kinematografia bola zastúpená na najdôležitejších medzinárodných festivaloch a fórach, konkrétne na medzinárodnom festivale a filmovom trhu v Berlíne, v Cannes, v Clermont-Ferrand a v Karlových Varoch, kde sa premietal aj digitálne reštaurovaný klasický film Drak sa vracia (1967) Eduarda Grečnera a zároveň sa konala svetová premiéra dokumentárneho filmu Pravda je to najdôležitejšie (2023) režiséra Mariána Brázdu, ktorého je SFÚ koproducentom. Grečnerov film sa premietal aj na prestížnom festivale klasického filmu Lumière Lyon, významné bolo vlani aj premietanie digitálne reštaurovaných filmov Viktora Kubala pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia na festivale v Ghente a obnovená japonská premiéra digitálne reštaurovaného filmu Obrazy starého sveta (1972) Dušana Hanáka, ktorý bol uvedený na 17 projekciách v japonských prefektúrach. Z domácich podujatí SFÚ organizoval prehliadku Týždeň ukrajinského filmu, ktorá sa konala v Bratislave a Košiciach, bilančnú prehliadku Týždeň slovenského filmu a podujatie pre filmových profesionálov Bratislava Industry Days počas MFF Febiofest.
Minulý rok sa niesol v znamení 60. výročia vzniku SFÚ, ktoré inštitúcia oslávila 1. apríla. Pri tejto príležitosti sa uskutočnilo viacero podujatí, ktoré toto jubileum pripomínali zaradením filmov zo zbierok SFÚ do svojho programu pod jednotnou hlavičkou 60 rokov Slovenského filmového ústavu. Slovenské filmy tak vo výraznom počte boli uvedené na MFF Art Film Fest, MFF Febiofest, MFF animácie Fest Anča, MFF Cinematik. Uskutočnila sa aj prehliadka v spolupráci s Národným filmovým archívom Praha v Kine Ponrepo, kde sa zrealizovali projekcie štyroch blokov slovenských filmov zo zbierok SFÚ. Vlani sa SFÚ ako organizátor, spoluorganizátor či partner podieľal na 105 podujatiach v 34 krajinách sveta a na 10 domácich podujatiach. Participoval tiež pri uvedení 256 dlhometrážnych a krátkometrážnych klasických a súčasných slovenských filmov. Najviac uvádzaným filmom zo zbierok SFÚ bol dokument Dušana Hanáka Obrazy starého sveta (1972), za ním nasledujú Jánošík (1921) Jaroslava Siakeľa a Slnko v sieti (1962) Štefana Uhra. Zo súčasných snímok sa najviac premietali krátke filmy Volám sa Edgar a mám kravu (2023) Filipa Diviaka a Electra (2023) Darie Kashcheevy, v oblasti dlhometrážnych titulov dominovali Svetloplachosť (2023) Ivana Ostrochovského a Pavla Pekarčíka, Návštevníci (2022) Veroniky Liškovej a Tonko, Slávka a kúzelné svetlo (2023) Filipa Pošivača.
Najvyhľadávanejším filmom v televíziách aj na online platformách bola Perinbaba
Slovenský filmový ústav svojou činnosťou obchodne zhodnocuje práva k slovenským filmom, ktoré pod neho copyrightovo spadajú. Predaj sa uskutočňuje do televízneho vysielania a na VOD platformy predovšetkým na území Slovenskej republiky a Českej republiky, licencujú sa aj ukážky zo slovenských filmov do novovznikajúcich diel a programov. Licencovanie TOP filmov sa uskutočňuje formou obchodnej verejnej súťaže, ide predovšetkým o diela umiestnené v rebríčkoch najsledovanejších filmov a žánrovo najčastejšie licencované rozprávky. V minulom roku sa podarilo v troch výzvach zhodnotiť 24 filmov, licencie na filmy sa predali do vysielania televízií RTVS, TV Markíza a TV JOJ. V oblasti zhodnocovania majetkových práv k slovenským filmom pokračovala aj spolupráca s Českou televíziou a Československou filmovou spoločnosťou (CS Film). Rovnako pokračovala spolupráca s televíziou TA3 vo vysielaní týždenníkov Týždeň vo filme a SFÚ poskytol aj ukážky do spravodajských a publicistických relácií TV Markíza a do 19 nových audiovizuálnych diel. Najsledovanejšími filmami z ponuky SFÚ v slovenských televíziách boli v minulom roku filmy Perinbaba (1985) Juraja Jakubiska, Kráľ Drozdia brada (1984) Miloslava Luthera, Jánošík I (1962) Paľa Bielika a Nebojsa (1988) Juliusa Matulu. V roku 2023 sa zrealizovalo obchodné zhodnotenie práv do televízneho vysielania celkovo k 82 slovenským filmom.
Okrem televízneho vysielania SFÚ zhodnocuje práva k slovenským filmom na sprístupňovanie formou Video on Demand (VOD), takto sa dostali slovenské filmy na internetové platformy VOYO či JOJ Play. Najviac videní na oboch platformách mal film Perinbaba (1985) Juraja Jakubiska. Slovenské filmy sa vďaka predaju licenčných práv dostali aj na streamovacie platformy KVIFF.TV a DAFilms.sk, ktorá okrem iného v spolupráci so SFÚ uviedla programový špeciál venovaný legende slovenského animovaného filmu Viktorovi Kubalovi pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia. Celkovo sa v minulom roku licencovalo na VOD a streamovanie platformy 45 kinematografických diel zo SFÚ. Pokračovala aj prezentácia šiestich filmov zo zbierok SFÚ a dvoch krátkych filmov o filme nazvaná Zlatá éra slovenskej kinematografie na francúzskom VOD portáli La Cinetek, spojená s krátkymi lektorským videoúvodmi vo francúzskom a anglickom jazyku.
Medzi publikáciami minulého roka vynikala kniha Rodinné filmové striebro
Najdôležitejšou publikáciou SFÚ v minulom roku sa stala kniha Rodinné filmové striebro, ktorá vyšla pri príležitosti 60. výročia inštitúcie. Pozostáva z krátkych úvah a esejí o vybraných, minulých aj súčasných dielach našej kinematografie od šesťdesiatich známych i menej známych autorov. Vlani sa k čitateľom dostal aj zborník Jelena Paštéková – medzi literatúrou a filmom a publikácia Film a jeho dvojník, ktorá predstavuje súbor textov francúzskeho filmára a spisovateľa Alaina Robbe-Grilleta a v roku 2024 bude súčasťou pripravovaného blu-ray vydania s jeho dvomi filmami Muž, ktorý luže (1968) a Eden a potom… (1970). SFÚ participoval aj na vydaní fotografickej publikácie Reálne reálno vo fotografických portrétoch Mira Nôtu v spolupráci s OZ Fotofo, ktorá vyšla pri príležitosti súbornej výstavy Nôtových fotografií Portréty, usporiadanej počas podujatia Mesiac fotografie v spolupráci so SFÚ. Elektronicky vyšiel zborník textov z podujatia Týždeň slovenského filmu nazvaný Slovenský film v roku 2022.
Redakčne sa vlani na vydanie pripravovala rozsiahla teoretická publikácia Estetika filmu štvorice renomovaných autorov Michel Marie, Marc Vernet, Jacques Aumont a Alain Bergala a monografia filmovej historičky Petry Hanákovej Máme svoj film! Slovenská filmová kultúra a propaganda (1938 – 1945), venovaná slovenskej kinematografii z obdobia Slovenského štátu, ktorá je výsledkom vedecko-výskumnej činnosti SFÚ. Okrem knižných publikácií vlani vyšli v spolupráci s Asociáciou slovenských filmových klubov dve čísla filmologického časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon, pričom prvé číslo sa zameralo na kunsthistorické a náboženské aspekty filmu Organ (1964) Štefana Uhra, druhé sa v súvislosti so znovuotvorením Kina Lumière po jeho rekonštrukcii venovalo histórii, rozvoju i úpadku kín v rôznych častiach sveta. Vychádzal aj jediný mesačník o filmovom dianí (nielen) na Slovensku Film.sk, ktorý vlani vstúpil do 24. ročníka a počas celého roka okrem iného uverejňoval sériu článkov o SFÚ pri príležitosti 60. výročia inštitúcie. Na konci roka vyšiel tradičný nástenný filmový kalendár, tentoraz venovaný hercovi Jozefovi Kronerovi, ktorého 100. výročie narodenia si pripomíname v roku 2024. V predaji publikácií vlani dominovalo kolektívne dielo Abecedár slovenského filmu 1921 – 2021, za ním nasledujú knihy Rodinné filmové striebro a Sen o vášni: Ako vznikala metóda Lee Strasberga. V minulom roku na 34. ročníku udeľovania ocenení Igric získal SFÚ za knihu Abecedár slovenského filmu 1921 – 2021 Tvorivú prémiu za audiovizuálnu teóriu a kritiku.
Blu-ray nosič s filmom Slnko v sieti získal významné ocenenie na festivale v Bologni
V nadväznosti na svoje 60. výročie vzniku vydal SFÚ v druhej polovici minulého roka roka 5 titulov zo 6-dielnej blu-ray kolekcie s významnými slovenskými filmami Organ (1964) Štefana Uhra, Prípad pre obhajcu (1964) Martina Hollého, Pieseň o sivom holubovi (1961) Stanislava Barabáša, Boxer a smrť (1962) Petra Solana a Kristove roky (1967) Juraja Jakubiska, blu-ray nosič s filmom Obrazy starého sveta (1972) Dušana Hanáka vyjde v roku 2024. K záujemcom sa vlani dostalo aj blu-ray vydanie poviedkového filmu Dialóg 20 40 60 (1968) troch režisérov Jerzy Skolimowski, Peter Solan a Zbyněk Brynych, ktoré vyšlo v renomovanom britskom vydavateľstve Second Run.
K celkovo najpredávanejším nosičom SFÚ za minulý rok patrilo DVD s filmom Tisícročná včela (1983) Juraja Jakubiska, nasleduje 3 x DVD s filmami Kristove roky (1967), Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) a Sedím na konári a je mi dobre (1989) Juraja Jakubiska a DVD Pacho, hybský zbojník (1975) Martina Ťapáka. Z blu-ray nosičov najviac zaujali Záhrada (1995) Martina Šulíka, Slnko v sieti (1962) Štefana Uhra a Dežo Hoffmann – fotograf Beatles (2022) Patrika Lančariča. Úspechom pre SFÚ a jeho vydavateľskú činnosť bola účasť blu-ray vydania digitálne reštaurovaného filmu Štefana Uhra Slnko v sieti – 60th Anniversary Edition vo finálovom výbere súťaže Il Cinema ritrovato DVD Awards 2023, ktorú organizuje rovnomenný prestížny festival klasického filmu v talianskej Bologni. Slovenský blu-ray nosič na podujatí získal ocenenie v kategórii Najlepšie samostatné blu-ray/DVD vydanie roka. Edičné produkty SFÚ záujemcovia môžu nájsť v predajni SFÚ Klapka.sk, v Kine Lumière a na ďalších vybraných miestach.
V podprograme MEDIA bola vlani udelená rekordná podpora pre slovenské subjekty
Osobitnou zložkou SFÚ je kancelária Creative Europe Desk (CED) Slovensko, ktorá zabezpečuje informačný a konzultačný servis pre subjekty žiadajúce o podporu v rámci programu Európskej únie Kreatívna Európa – v jeho podprogramoch Kultúra, MEDIA a Cross-sector (Medziodborová oblasť). Aktuálne je možné využívať program Kreatívna Európa na roky 2021 – 2027, schválený nariadením Európskeho parlamentu a Rady EÚ. V minulom roku bolo v podprograme Kultúra podporených 7 projektov so slovenskou účasťou sumou 292 427,00 eur. V podprograme MEDIA boli vlani publikované výsledky výziev s uzávierkami v roku 2022 a v roku 2023, pričom celková udelená podpora dosiahla rekordnú sumu 2 063 415,56 eur. Slovenské produkčné spoločnosti boli mimoriadne úspešné v schéme podpory Vývoja minibalíkov európskych projektov, v ktorej mohli žiadať iba spoločnosti z krajín s nízkou audiovizuálnou kapacitou – štyri úspešné slovenské spoločnosti v nej získali spolu 565 000 eur. Vo výzve Vývoj európskych koprodukčných projektov boli podporené tri slovenské produkčné spoločnosti a po dlhom čase bol podporený jeden projekt vo výzve podporujúcej Vývoj videohier a imerzného obsahu sumou 145 092 eur. Pozitívne výsledky dosiahli slovenské subjekty tiež v Medziodborovej oblasti (Cross-sector), v rámci schémy News Journalism Partnership získali štyri slovenské spoločnosti spolu podporu v sume 616 540,50 eur.
Novinkou minulého roka bola modernizácia webového sídla SFÚ
Internetové stránky SFÚ si už dlhšie žiadali komplexnú rekonštrukciu po vizuálnej, obsahovej i technickej stránke. V minulom roku sa začalo pracovať na zmene, ktorej výsledkom je spustená nová webová stránka www.sfu.sk, ktorá v sebe obsahuje aj dve doposiaľ autonómne prevádzkované domény www.aic.sk a www.klapka.sk. Na pôvodnej stránke www.aic.sk bola dostupná dvojjazyčná databáza, ktorá uchováva aktuálne údaje o dokončených a pripravovaných dlhometrážnych filmoch s možnosťami vyhľadávania podľa viacerých kritérií, aktuálne je súčasťou oficiálnej stránky www.sfu.sk v časti Prezentácia. Stránka www.klapka.sk rovnako zanikla a dnes funguje ako e-shop rovnomennej kamennej predajne SFÚ priamo na stránke www.sfu.sk. V minulom roku sa zároveň pracovalo na internetovej stránke časopisu Film.sk, ktorej prevádzka by mal byť spustená od júla 2024. Sprístupnenie novej webovej stránky zároveň ukončí vydávanie Film.sk v tlačenej podobe a z mesačníka Film.sk sa stane výlučne online časopis.
PR: Simona Nôtová
