Ak Rusko nebude súhlasiť s mierovou dohodou, ktorá Ukrajine zabezpečí dlhodobú nezávislosť, môžu proti nemu Spojené štáty použiť ekonomické aj vojenské formy nátlaku, povedal pre denník The Wall Street Journal (WSJ) americký viceprezident JD Vance. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov americkú stranu požiadal, aby svoj výrok vysvetlila.
„Samozrejme, existujú vojenské nástroje nátlaku, ktoré môžu Spojené štáty proti (ruskému vodcovi Vladimirovi) Putinovi použiť,“ upozornil Vance v rozhovore pre WSJ.
Hovorca Kremľa Peskov reagoval slovami, že ruská strana predtým „takéto formulácie nepočula“, a preto „očakávame, že (počas ďalších kontaktov s Američanmi) dostaneme doplňujúce vysvetlenie“.
V stredu americký prezident Donald Trump oznámil, že si s šéfom Kremľa telefonoval a že sa dohodli na okamžitom začatí rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine.
Vo štvrtok potom Trump povedal, že v piatok budú mať v Mníchove stretnutie vysokopostavení zástupcovia Ruska, Ukrajiny a Spojených štátov, aby rokovali o ukončení vojny. Ukrajinská strana neskôr uviedla, že takéto rokovania sú predčasné a že je najprv potrebné, aby USA, Európa a Ukrajina zaujali spoločný postoj. „Myslím si, že z toho vzíde dohoda, ktorá mnohých ľudí šokuje,“ naznačil Vance v rozhovore pre WSJ.
Americký minister obrany Pete Hegseth v stredu vyhlásil, že je „nerealistické“ očakávať, že sa Ukrajina vráti k svojim hraniciam pred rokom 2014. Vtedy Rusi v rozpore s medzinárodným právom obsadili ukrajinský polostrov Krym, ktorý okupujú dodnes. Moskva plnohodnotnú inváziu na Ukrajinu začala 24. februára 2022.
Macron varuje pred mierom znamenajúcim kapituláciuFrancúzsky prezident Emmanuel Macron naopak varoval pred takým mierovým usporiadaním, ktoré by znamenalo kapituláciu Kyjeva, a spochybnil, či je Putin úprimne pripravený uzavrieť trvalé prímerie v takmer trojročnej vojne. Za Ukrajinu môže o mieri rokovať jedine jej prezident Volodymyr Zelenskyj, zdôraznil šéf Elyzejského paláca v rozhovore pre Financial Times.
„Mier, ktorý by bol kapituláciou, by bol zlou správou pre všetkých, vrátane Spojených štátov,“ varoval Macron s odkazom na možný postup Trumpa, ak by začal rokovania o prímerí priamo s Putinom bez účasti Kyjeva.
„Jedinou otázkou v tejto fáze je, či je Putin ochotný uzavrieť prímerie na úprimnom, trvalom a udržateľnom základe,“ povedal Macron.
Macron zdôraznil, že jedine Ukrajina môže s Ruskom rokovať o otázkach svojej zvrchovanosti a územnej celistvosti. Rovnako uviedol, že je potrebné, aby Európania spoločne zasadli k rokovaciemu stolu k rozhovorom o budúcej bezpečnostnej architektúre kontinentu. „Je na medzinárodnom spoločenstve, so špecifickou úlohou Európanov, aby sa diskutovalo o bezpečnostných zárukách a v širšom zmysle o bezpečnostných pravidlách pre celý región. A tu musíme zohrávať svoju úlohu,“ zdôraznil Macron.
Francúzsky prezident ako prvý štátnik spomenul možnosť vyslania pozemných jednotiek na Ukrajinu, aby v prípade prímeria zabezpečili jej bezpečnosť pred Ruskom, pripomína AFP. Hegseth naopak zdôraznil, že bude na Európanoch, aby našli „robustné“ bezpečnostné záruky na udržanie „trvalého“ mieru, a vylúčil nasadenie amerických vojakov na Ukrajine.
Zdroj: ČTK
redakcia PremiumNews
