Stimuly sa zameriavajú na projekty v oblasti výskumu a vývoja a v sektore obchodných služieb.
Podľa správy spoločnosti Colliers „Ako vládne stimuly formujú priemyselné a kancelárske nehnuteľnosti v strednej a východnej Európe“ investičné stimuly v celom regióne strednej a východnej Európy naďalej priťahujú projekty v oblasti výskumu a vývoja a v oblasti obchodných služieb, pričom podpora dosahuje až 70 % kvalifikovaných nákladov.
Jan Kamoji-Czapinski, riaditeľ oddelenia poradenstva v oblasti stimulov a európskeho strategického poradenstva v spoločnosti Colliers, komentuje: „Väčšina krajín sa zameriava na podporu priemyselných projektov a projektov výskumu a vývoja. Kancelárske projekty však môžu využívať finančnú pomoc prostredníctvom peňažných dotácií a daňových stimulov vo väčšine regionálnych a vybraných hlavných miest, ako sú Tallinn, Riga, Vilnius a Záhreb. Stimuly môžu byť značné, pričom niektoré dosahujú až 30 000 eur na nového zamestnanca (napr. Chorvátsko). Prenajímatelia kancelárií môžu tieto stimuly využiť na zvýšenie svojej atraktivity pri prenájme, keďže nájomcovia uprednostňujú lokality s finančnou podporou“.
„Prenajímatelia často neberú do úvahy stimuly, ale v niektorých lokalitách môžu priamo využívať opatrenia, ako je oslobodenie od dane z nehnuteľnosti. Vo väčšine krajín strednej a východnej Európy nájomcovia zohľadňujú stimuly pri rozhodovaní o lokalite,“ dodáva.
Nájomcovia, najmä veľké výrobné spoločnosti a centrá zdieľaných služieb, považujú dostupnosť verejnej pomoci za jeden z kľúčových faktorov pri výbere lokality. Ak sú dve nehnuteľnosti porovnateľné z hľadiska nákladov, polohy a dostupnosti pracovnej sily, ale jedna z nich sa nachádza v regióne, ktorý ponúka vyššiu úroveň podpory, pravdepodobnosť jej prenájmu sa výrazne zvyšuje.
Medzi stimuly v jednotlivých krajinách patria:
– Bulharsko ponúka vysokú intenzitu pomoci, ale spolieha sa predovšetkým na všeobecné daňové úľavy.
– Chorvátsko poskytuje rozsiahle daňové a peňažné stimuly vrátane pomoci na vytváranie pracovných miest a investície do high-tech zariadení.
– Česká republika ponúka oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb a dodatočné granty na investície do výskumu a vývoja.
– Estónsko má nižšiu intenzitu pomoci, ale podporuje projekty výskumu a vývoja dotáciami až do výšky 2 mil.
– Maďarsko agresívne rokuje o hotovostných grantoch a úľavách na dani z príjmu právnických osôb až do výšky 80 % na maximálne 13 rokov.
– Poľsko umožňuje maximálnu pomoc povolenú EÚ, pričom nedávno zvýšilo granty pre priemyselné odvetvia súvisiace s uhlíkovo neutrálnym hospodárstvom a projektmi súvisiacimi s výskumom a vývojom.
– Rumunsko poskytuje vysokú intenzitu pomoci, ale zameriava sa najmä na investície do výroby.
– Srbsko sa prispôsobuje štruktúram pomoci EÚ a ponúka hotovostné granty a daňové prázdniny.
– Slovensko má vysokú intenzitu pomoci, ale obmedzené hotovostné dotácie na zdieľané služby.
Na Slovensku historicky štátna podpora smerovala najmä k výrobcom OEM, pričom získanie stimulov pre dodávateľov nižších úrovní, je výrazne náročnejšie. V porovnaní so susednými krajinami, je na Slovensku dostupnosť priamej finančnej podpory pre subdodávateľov obmedzenejšia, čo môže zavážiť v investičnom rozhodovaní. V roku 2024 podporu získalo 18 projektov v sumárnej výške 355 miliónov eur. Väčšina projektov získala stimuly vo forme daňových úľav.
Konkurencieschopnosť investícií, rast sektoru priemyslu a logistiky, nízka ponuka kancelárskych priestorov a rôzne stimuly robia strednú a východnú Európu atraktívnou pre investorov.
Grzegorz Sielewicz, vedúci oddelenia ekonomických a trhových analýz pre strednú a východnú Európu spoločnosti Colliers, vysvetľuje: „Napriek regulačným zmenám, ako je napríklad globálna minimálna daň, zostáva stredná a východná Európa pre investorov vysoko konkurencieschopná. Objem investícií v roku 2024 potvrdzuje oživenie regiónu, pričom Poľsko zaznamenalo 138 % nárast. Tento nárast nasleduje po slabom roku 2023, ktorý bol v celom regióne poznačený stagnáciou a recesiou. Odhady spoločnosti Colliers naznačujú, že hospodárska aktivita sa zotavila, pričom priemerná miera rastu ekonomík v CEE sa strojnásobila z 0,6 % v roku 2023 na 1,9 % v roku 2024, pričom Poľsko vedie s 2,9 % rastom HDP. Prognózy na rok 2025 naznačujú ďalšie zrýchlenie, pričom Poľsko by malo dosiahnuť 3,5 %“.
Región CEE-6 dominuje širšiemu priemyselnému a logistickému trhu CEE-13, pričom mu patrí takmer 90 % celkových moderných zásob. Má strategickú polohu v jadre Európy a ťaží zo silných dopravných spojení vrátane cestnej, železničnej a lodnej dopravy. Hoci sa rýchlo rozvíja, jeho logistické zásoby na obyvateľa (0,7) zostávajú hlboko pod úrovňou západnej Európy (až 3), čo poukazuje na významný potenciál dlhodobého rastu.
Trh s kancelárskymi priestormi v strednej a východnej Európe sa vyvíja v súvislosti s geopolitickými zmenami a trendmi hybridnej práce. Napriek tomu, že región zaostáva za západnou Európou, zaznamenáva silný rast, pričom mestá ako Varšava, Budapešť a Praha ponúkajú nižší počet kancelárií na obyvateľa. Nájomcovia uprednostňujú udržateľnosť, čo investorov tlačí k inováciám a odolnosti.
Hybridná práca podnecuje dopyt po inteligentných, flexibilných priestoroch, zatiaľ čo staršie budovy zápasia s dodržiavaním pravidiel ESG. Zelená dohoda EÚ urýchľuje potreby modernizácie. Napriek globálnym výzvam trhy strednej a východnej Európy ťažia z nízkej ponuky kancelárskych priestorov na obyvateľa, nízkej miery neobsadenosti a kvalifikovanej pracovnej sily, čo podporuje pokračujúci rast.
PR: Miriama Tomášiková
redakcia PremiumNews
