Zmeny v daniach od 1.1.2025

Od 1. januára 2025 nadobudla účinnosť séria zmien v rámci tzv. konsolidačného balíka na Slovensku, ktorý vláda pripravila v snahe znížiť deficit štátneho rozpočtu. Ide o najväčšiu časť daňových zmien platných od začiatku roka 2025. Okrem toho sa menia daňové nastavenia pri finančnom lízingu, ako aj zdanenie nepeňažného príjmu zamestnancov pri využívaní služobného vozidla.

Tento dokument prináša prehľad daňových zmien pre podnikateľov resp. bežných obyvateľov s vyjadreniami viacerých odborníkov.

1. Zmeny v oblasti dane z príjmov podnikateľov

Od 1. januára 2025 budú právnické osoby a fyzické osoby čeliť významným zmenám v zdaňovaní:

• Nová 24 % daňová sadzba pre právnické osoby: Pre právnické osoby s ročným obratom (zdaniteľné výnosy) nad 5 miliónov EUR sa zavádza nová sadzba dane z príjmov vo výške 24 % za účtovné obdobia, ktoré začali od 1.1.2025.
• Zníženie zrážkovej dane na dividendy vyplácané fyzickej osobe: Dividendy vyplácané fyzickým osobám budú znovu zdaňované zníženou sadzbou 7 % namiesto súčasných 10 %.
• Zavádza sa zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu pre sociálne poistenie z 9 128 eur za 15 730 eur, čo predraží cenu práce pre zamestnávateľov talentov ako aj zníži čistú mzdu zamestnancom, ktorí majú hrubý príjem viac ako 9 129 eur.

„Keďže vláda popri zvyšovaní dane z príjmu pre veľké firmy neavizuje súbežné zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce, bude ekonomika na Slovensku trpieť a životná úroveň klesať. Rast korporátnej dane treba zároveň vnímať v kontexte rastu aj ostatných daní. Štát týmto konsolidačným balíkom zvyšuje firmám korporátnu daň, zavádza daň z finančných transakcií a tiež navyšuje strop na platenie sociálnych odvodov pre vysoko zarábajúcich zamestnancov.  Vplyvom rastu všetkých týchto dodatočných daní a rastu DPH z 20 na 23 % budeme svedkom rýchlejšieho rastu cien na Slovensku,“ hovorí Silvia Hallová, daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

„Vláda mala pri plánovaní konsolidácie zviesť diskusiu s odborníkmi o spôsobe, ako zlepšiť finančnú kondíciu Slovenskej republiky. Príkladom jedinej úspešnej daňovej reformy z minulosti, ktorá priniesla v konečnom dôsledku vyšší príjem z daní na Slovensku, bola rovná daň. Jej zavedenie na nižšej úrovni vtedy viedlo k prílevu investorov na Slovensko a rastu príjmov štátneho rozpočtu. Žiaľ, súčasná vláda o tejto možnosti vôbec neuvažovala,“ hodnotí situáciu Silvia Hallová. 

• Znížená daňová sadzba pre malé podniky právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov (príjmy podľa §6 zákona o dani z príjmov): Firmy a podnikatelia s obratom do 100 000 EUR budú mať zníženú sadzbu dane z príjmov na 10 % pre právnické osoby a 15 % pre fyzické osoby – podnikateľov.

„Pokles sadzby dane z príjmov pre živnostníkov a malé firmy s príjmami do 100-tisíc eur na 10 % resp. 15 % vnímam ako pozitívny krok, keďže títo podnikatelia tvoria dôležitú časť slovenskej ekonomiky a regiónov. Otázne však bude, ako sa postavia k celkovému zaťaženiu – na jednej strane zníženie dane z príjmov a na druhej strane zaťaženie daňou z finančných transakcií. Bude môcť štát očakávať od týchto podnikateľov, že budú priznávať svoje príjmy v reálnej výške a zaplatia férovo aj daň z finančných transakcií? Alebo napriek poklesu daňového zaťaženia daňou z príjmov budú hľadať možnosti, ako sa vyhnúť plateniu dane z finančných transakcií napríklad hotovostnými transakciami?“ hodnotí Silvia Hallová. 

• Prijalo sa zníženie zdanenia nepeňažného príjmu zamestnanca z 1 % na 0,5 % ceny vozidla pri používaní firemného elektrického/ plug-in hybridného vozidla aj na súkromné účely, ktorý je odpisovaný v odpisovej skupine 0. (Zamestnanec platí z nepeňažného príjmu dane a odvody vo výške 32,4 % (19 % daň z príjmu + 13,4 % odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne).  Firma ako zamestnávateľ musí z rovnakého základu uhradiť 36,2 % odvody do Sociálnej aj zdravotnej poisťovne.) 
• Pre firmy bude po novom finančne výhodnejšie zaradiť do firemnej flotily plug-in hybridy alebo elektromobily a zároveň to prinesie úspory aj zamestnancom, ktorí ich využívajú na súkromné účely. Tým pádom bude plug-in hybrid alebo elektromobil fungovať aj ako dodatočný benefit pre zamestnancov.

Pri cene plug-in hybridu 36 490 eur dosahuje ročný rozdiel v daniach a odvodoch, ktoré musí zamestnanec platiť za možnosť využívať firemné auto, až 558 eur. Dane a odvody z nepeňažného príjmu, ktoré platí samotná firma, sa rovnako znižujú na polovicu, čo v tomto prípade znamená  úsporu ďalších 623 eur ročne. Navyše, pri nájazde 30-tisíc kilometrov ročne na palive firma ušetrí ďalších 747 eur v závislosti od tarify pri odbere elektriny. To znamená celkovú úsporu takmer 2 000 eur ročne. Pri elektromobile je úspora ešte vyššia. 

Náklady na pohonné hmoty pri 30 000 km ročne (spotreba na 100 km: 4,9L vs. 1,96+12 kWh)

	Náklady na rok	Úspora ročne (€)
Hybrid (2,0 HEV FWD)	2 205
Plug-in hybrid	1 458	747

CELKOM ÚSPORA ROČNE

1 928

„Firmám sa v roku 2025 zvýšia náklady v dôsledku konsolidačných opatrení. Tento finančný tlak vedia aspoň sčasti zmierniť tým, že pri ďalších nákupoch áut do firemnej flotily uprednostnia plug-in hybridy alebo elektromobily pred autami so spaľovacími motormi. Zamestnanec aj firma ušetria na daniach a odvodoch, navyše samotná firma kvôli nižšej spotrebe a používaní lacnejšej elektriny namiesto fosílnych palív ušetrí aj na prevádzke. Okrem toho bude plug-in hybrid alebo elektromobil fungovať vďaka nízkym prevádzkovým nákladom aj ako dodatočný benefit pre zamestnancov,“ hovorí Ján Hnát, marketingový manažér Toyota Central Europe – Slovakia.

2. Daň z finančných transakcií

• Podnikatelia a živnostníci budú od 1.4.2025 povinní platiť daň z finančných transakcií vo výške 0,40 % pre bežné transakcie s maximálnym limitom na transakciu 40 eur a 0,80 % pre výbery hotovosti, pričom pri výberoch nie je stanovený maximálny limit dane. 

Odlišné zaťaženie  hotovostných a bezhotovostných operácií je kritizované Európskou centrálnou bankou, ktorá neuprednostňuje jeden nástroj pred iným a hovorí, že používanie eurobankoviek by nemalo byť drahšie ako bankové prevody.

• Zákon hovorí o preúčtovaní nákladov vo výške 0,4 % (max. 40 eur) vtedy, ak vie daňovník preukázať, že s nákladmi bola spojená finančná transakcia. V opačnom prípade sa maximálny limit neuplatní. 

„Táto časť celého zákona je najproblematickejšia, keďže obsahuje nejasné pojmy vrátane tzv. preúčtovania nákladov, ktoré doterajšia legislatíva nepozná.  Do alokácie nákladov na jednotlivé prevádzky by asi mala patriť aj situácia, ak za daňovníka robí platby tretia osoba. V takom prípade by dochádzalo k dvojitému zdaneniu a diskriminácii,“ hovorí  Ľubomíra Murgašová, daňová odborníčka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

• Za vydané platobné karty sa bude platiť poplatok 2 eurá ročne s tým, že samostatné platby kartou sa nezdaňujú.
• Pri zahraničných účtoch a preúčtovaní nákladov si budú musieť daň vypočítať daňovníci spolu s celou administratívou. To platí aj v prípade, ak si daňovník zruší účet na podnikanie v období apríl – máj 2025. Pre fyzické osoby – podnikateľov platí povinnosť samovýpočtu a odvedeniu dane, ak vykonávajú transakcie súvisiace s podnikaním na inom ako podnikateľskom účte. Zákon zároveň hovorí, že  fyzické osoby – podnikatelia si musia založiť účet na podnikanie do 31.3.2025, ak taký ešte nemajú.
• Daň sa novelou prijatou 28.11.2024 rozšírila na všetky fyzické osoby podnikateľov, právnické osoby, občianske osoby ktoré majú bankový účet a tiež iné osoby, ktoré:

• majú sídlo alebo miesto podnikania na Slovensku,
• majú slovenský bankový účet (vrátane zahraničných osôb, ktoré síce nepodnikajú na Slovensku, ale majú na Slovensku bankový účet napr. kvôli projektom spoločného financovania)
• vykonávajú činnosť v tuzemsku (ide o zahraničné osoby, ktoré nie sú v zapísané v ORSR, napr. platitelia DPH podľa § 5)
• Každý podnikateľ – fyzická osoba bude povinný zriadiť samostatný podnikateľský účet (transakčný účet oddelený od privátnych bankových účtov) najneskôr do 31. marca 2025.

„Zákon o dani z finančných transakcií výrazne ovplyvní podnikateľské náklady. Očakávam, že podnikatelia sa k novej dani postavia ekonomicky a zvyšovanie nákladov pretavia do vyšších cien tovarov a služieb. Keďže sa zdaňuje každý podnikateľ, ak dôjde k tomuto zvyšovaniu cien na každom stupni výrobného procesu, konečné ceny pre spotrebiteľov exponenciálne narastú,“ očakáva Ľubomíra Murgašová.

Novelou sa cez tzv. oznamovaciu povinnosť všetkých podnikateľov voči bankám očividne nechtiac otvoril priestor, ako sa vyhnúť plateniu transakčnej dane:

„Formulácia zákona v rozsahu tejto oznamovacej povinnosti pre všetky podnikateľské subjekty, ktoré majú účty v slovenských bankách, má potenciál znížiť výber dane skrz slovenské bankové účty na nulu. Najlepšie si to ukážeme na príklade. Slovenská právnická osoba A má otvorený bankový účet u slovenskej banky. Podľa znenia novely zákona má firma A oznámiť banke osobitný účet, z ktorého sa vykonávajú transakcie, ktoré nie sú predmetom dane (úhrady kartou, platenie daní a odvodov, prevody medzi bankovými účtami daňovníka u tej istej banky a i.). To môžu byť všetky slovenské bankové účty firmy A. Zákon ďalej prikazuje banke, že má prestať vyberať daň z finančných transakcií na týchto oznámených osobitných účtoch. V prípadoch transakcií vykonávaných na slovenských bankových účtoch je platiteľom dane banka. Po novom však zákon prikazuje banke nevyberať daň z oznámených účtov, na ktorom sa vykonávajú transakcie, ktoré nie sú predmetom dane. Keďže firma A má na bežnom účte aj platby kartou alebo prevody na svoj iný bankový účet u tej istej banky, firma A vykonáva na tomto účte transakcie, ktoré nie sú predmetom dane, tzn. po oznámení jej banka nebude strhávať daň zo žiadnej transakcie na tomto účte. Daňovník si transakčnú daň zároveň ani nemôže vypočítať sám, lebo v tomto prípade nie je platiteľom dane. Pri splnení litery zákona je vybraná daň v tomto prípade nula. Toto však pravdepodobne nebolo úmyslom zákonodarcu,“ vysvetľuje Ľubomíra Murgašová, daňová odborníčka z poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

„Zavedenie transakčnej dane vysoko pravdepodobne podporí rast šedej ekonomiky s tým, že časť transakcií sa prenesie do hotovostnej formy a štát na ne nebude mať žiadny dosah. Šedá ekonomika je na Slovensku v súčasnosti približne dvojnásobne väčšia ako v susednom Rakúsku a spôsobuje štátu každoročne straty vo výške niekoľkých miliárd eur. V konečnom dôsledku tak daň z transakčných transakcií môže zhoršiť stav verejných financií,“ argumentuje Silvia Hallová, daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Profesor Friedrich Schneider z univerzity v rakúskom Linzi, ktorý sa dlhodobo venuje téme šedej ekonomiky, odhaduje úroveň šedej ekonomiky na Slovensku pre rok 2023 na 14,17 % HDP. To predstavuje sumu vyše 17 miliárd eur, ktoré štát momentálne nevie zdaniť. Ak by slovenská vláda prijala v zahraničnej praxi overené opatrenia a znížila objem šedej ekonomiky na úroveň Rakúska (7,65 %), dokázala by na dani z príjmu získať dodatočných 1,6 miliardy eur z 2,7 miliardového konsolidačného balíka bez toho, aby musela výrazne tlačiť na zvyšovanie cien a znižovanie životnej úrovne.

„Okrem toho môže daň z finančných transakcií spôsobiť neochotu zahraničných investorov podnikať na Slovensku. Daň z finančných transakcií môže odradiť nových investorov od vstupu na slovenský trh a existujúce firmy môže motivovať k odchodu zo Slovenska. A keďže zdaňovanie sa bude týkať aj úhrady miezd, firmy zostávajúce na Slovensku budú mať dôvod navyše znižovať počet zamestnancov, čo môže negatívne ovplyvniť zamestnanosť na Slovensku,“ dopĺňa Silvia Hallová.  

• Z dane sú oslobodené neziskové organizácie, cirkvi a náboženské spoločnosti, záujmové združenia právnické osoby, subjekt výskumu a vývoja, občianske združenia a nadácie, Červený kríž, SAV, Matica slovenská, turistické informačné centrá a územné organizácie cestovného ruchu, sú novelou vylúčené z daňovníkov. 

„Rozšírením subjektov, ktorí majú platiť transakčnú daň, sa štát snaží zvýšiť príjmy. Ako vyslovene zvláštne sa však javí zahrnutie zahraničných subjektov, ktoré na Slovensku nepodnikajú a z nejakého dôvodu tu len majú bankový účet. Problémom snahy oslobodiť niektoré slovenské subjekty z platenia dane je aj diskriminácia medzi verejnými a súkromnými subjektami,“ hovorí Ľubomíra Murgašová. 

3. Zmeny v DPH

• Zvýšenie štandardnej sadzby DPH: Jednou z najzásadnejších zmien je zvýšenie štandardnej sadzby DPH z 20 % na 23 %, čo sa premietne do cien tovarov a služieb.
• Zavedenie novej zníženej sadzby DPH vo výške 19 %: Pre vybrané potraviny, nápoje, elektrinu a nealkoholické nápoje podávané v reštauráciách sa zavádza znížená sadzba DPH vo výške 19 %.
• Znížená sadzba DPH vo výške 5 %: Na vybrané služby a produkty, ako sú ubytovacie služby, knihy a e-knihy, lieky, poskytovanie jedál v reštaurácií a iné, sa zavádza ďalšia znížená sadzba DPH vo výške 5 %. Presný zoznam tovarov a služieb so zníženou sadzbou DPH sa nachádza tu.
• Znížená sadzba DPH vo výške 19% sa použije na tovary v bode 1 prílohy 7 zákona k DPH a služby v bode 1 prílohy 7a zákona o DPH a 
• Znížená sadzba DPH vo výške 5% sa použije na ostatné tovary a služby taxatívne vymedzené v prílohe č. 7 a 7a zákona o DPH.
• Ruší sa znížená sadzba DPH vo výške 10 %.

„Získanie dodatočných daňových príjmov zo zvýšenia sadzby DPH je jedno z najúčinnejších opatrení z dôvodu, že sa zaťaží konečná spotreba a bremeno sa rozdelí naprieč celou spoločnosťou. Zvyšovanie DPH zároveň nejde proti konkurencieschopnosti ekonomiky. Avšak zavedenie rôznych sadzieb DPH bez detailnej analýzy na základe lobovania a handlovania cez politikov bude viesť k nejasnostiam a nesprávnemu uplatňovaniu korektnej sadzby DPH. Zároveň to môže viesť aj k deklarovaniu predaja tovaru, kde sa uplatňuje nižšia sadzba DPH. Preto by bolo lepším riešením uplatnenie jednej sadzby DPH v nižšej výške, ktorá by sa uplatňovala na všetky druhy tovarov aj služieb, čím by sa zjednodušil celý systém a zabránilo by sa rôznym daňovým únikom,“ hovorí Ľubomíra Murgašová.

• Klasifikácia finančného lízingu sa mení z dodania služby na dodanie tovaru, čo má vplyv na režim DPH. Súčasné znenie zákona o DPH umožňuje lízingovým spoločnostiam považovať väčšinu lízingových zmlúv za dodanie služby a odvádzať DPH nie jednorazovo, ale až z jednotlivých splátok počas trvania nájomnej zmluvy. Takéto nastavenie malo pozitívny vplyv na cash-flow lízingovej spoločnosti, avšak znevýhodňovalo slovenských podnikateľov oproti zahraničným podnikateľom. 

Od 1.1.2025 prichádza zmena: dodanie služby sa pri finančnom lízingu mení na dodanie tovaru. Zákazník si DPH uplatní z celej predajnej ceny hneď na začiatku, čím si odpočíta DPH z kúpnej ceny, ktorú ešte lízingovej spoločnosti nezaplatil. V praxi mu tento krok zásadne zlepší cash-flow. Kúpa cez finančný lízing po 1. januári 2025 bude pre podnikateľov výhodnejšia.

„Ak z podmienok lízingovej zmluvy bude možné vyvodiť, že uplatnenie opcie sa zdá byť jedinou ekonomicky racionálnou voľbou, ktorú nájomca bude môcť urobiť pri naplnení lízingovej zmluvy do jej konca, bude sa považovať finančný lízing za dodanie tovaru. V tom prípade si kupujúci bude môcť hneď na začiatku lízingu uplatniť odpočítanie DPH zo všetkých splátok súvisiacich s kúpnou cenou auta ešte pred  jej uhradením,“ vysvetľuje Branislav Mačuha, daňový odborník poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

„Pri súčasných pravidlách, ktoré platia ešte do konca tohto roka, disponovala v zásade lízingová spoločnosť voľnými finančnými prostriedkami medzi dňom, kedy jej bola vrátená DPH z kúpy auta, a dátumom odvodu DPH z jednotlivých splátok. Počas tohto času mohla lízingová spoločnosť voľne disponovať týmito financiami, čo jej zlepšovalo cash-flow. Táto možnosť od januára 2025 zanikne, keďže odvedenie DPH z celej predajnej ceny auta prebehne už na začiatku finančného lízingu,“ dodáva Branislav Mačuha.

• Odpočítanie DPH pri nadobudnutí tovaru z iného čl. štátu

• Platiteľ si môže odpočítať DPH z nadobudnutia tovaru z iného členského štátu aj bez faktúry, ak faktúra nie je platiteľovi k dispozícii do podania príslušného daňového priznania.
• Prípustné sú aj iné doklady ako faktúra, ktoré preukazujú reálne uskutočnenie nadobudnutia tovaru.
• Údaje z iných dokladov sa uvádzajú v kontrolnom výkaze

• Samozdanenie pri dovoze tovaru (od 1.7.2025)

Pre platiteľov dane

• so sídlom v tuzemsku
• s účinným štatútom schváleného hospodárskeho subjektu (AEO)
• AEO dovozcovia tovaru do tuzemska v rámci centralizovaného colného konania (CCK)

sa uplatňujú nasledujúce pravidlá:

• ruší sa povinnosť platby dovoznej DPH colnému úradu;
• daňová povinnosť pri dovoze sa splnená prostredníctvom podania daňového priznania DPH za príslušné zdaňovacie obdobie, kde si môže uplatniť aj odpočítanie dane (žiaden vplyv na cash-flow)
• Ostatné zmeny v súvislosti s fakturáciou

Zjednodušenú faktúru (bloček z e-kasy alebo za tankovanie) je možné vystaviť iba za dodanie tovaru alebo služby, ktorej cena vrátane DPH nie je viac ako 400 eur (pôvodne 1000 eur pre hotovostné platby a 1600 eur pre bezhotovostné platby).

Ak platiteľ včas požiadal o DPH registráciu a nemá do lehoty na vystavenie faktúry IČ DPH, vystaví faktúru do 5 pracovných dní po prijatí IČ DPH. V rovnakej lehote podá aj DPH priznanie a kontrolný výkaz, ak nemá IČ DPH do lehoty na podanie.

• Nové limity pre DPH registráciu tuzemskej zdaniteľnej osoby § 4

Tuzemská zdaniteľná osoba sa stáva platiteľom (iba zmeny oproti pôvodnej úprave):

• Prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý hodnota bez dane dodaných tovarov alebo služieb touto osobou, ktoré sa zahŕňajú do obratu, presiahla 50 000 eur.
• Dodaním tovaru alebo služby, ktorým hodnota bez dane dodaných tovarov alebo služieb touto osobou, ktoré sa zahŕňajú do obratu, v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahne 62 500 eur.
• Dňom účinnosti premeny pri odštiepení alebo dňom účinnosti premeny pri odštiepení podľa zákona platného v inom členskom štáte alebo zmluvnom štáte EHS alebo dňom účinnosti premeny pri cezhraničnom odštiepení, ak na túto osobu v tuzemsku prechádza hmotný majetok alebo nehmotný majetok platiteľa, ktorý sa rozdelil odštiepením alebo cezhraničným odštiepením. Pri žiadosti o registráciu je potrebné predložiť aj doklady osvedčujúce túto skutočnosť.

Žiadosť o DPH registráciu sa podáva do 5 pracovných dní. Správca dane pridelí IČ DPH najneskôr do 10 dní od doručenia žiadosti o DPH registráciu. IČ DPH bude platiť spätne od dňa momentu, kedy sa zdaniteľná osoba stala platiteľom.

• DPH registrácia zahraničnej osoby § 5

Zahraničná zdaniteľná osoba sa stáva platiteľom (iba zmeny oproti pôvodnej úprave), na ktorú v tuzemsku prechádza hmotný majetok alebo nehmotný majetok platiteľa, ktorý:  

• zanikol bez likvidácie, a to dňom, keď sa stala právnym nástupcom platiteľa, ak naďalej spĺňa status zahraničnej osoby,  
• sa rozdelil odštiepením, a to dňom účinnosti premeny pri odštiepení podľa zákona platného v inom členskom štáte alebo zmluvnom štáte EHS, ak naďalej spĺňa status zahraničnej osoby, alebo  
• sa rozdelil cezhraničným odštiepením, a to dňom účinnosti premeny pri cezhraničnom odštiepení, ak naďalej spĺňa status zahraničnej osoby.  

Žiadosť o DPH registráciu sa podáva do 5 pracovných dní. Pri žiadosti o registráciu je potrebné predložiť aj doklady osvedčujúce túto skutočnosť.  

Správca dane pridelí IČ DPH najneskôr do 10 dní od doručenia žiadosti o DPH registráciu. IČ DPH bude platiť spätne od dňa momentu, kedy sa zdaniteľná osoba stala platiteľom.

• Osobitná schéma pre malé podniky

Malý podnik tuzemskej osoby pri dodaní tovaru a služieb do iného členského štátu je povinný registrovať sa pre DPH pri prekročení obratu 100 000 eur v EÚ v dvoch bezprostredne po sebe idúcich rokoch.  

Malý podnik zahraničnej osoby pri dodaní tovarov a služieb v tuzemsku, je povinný registrovať sa pre DPH pri prekročení obratu lokálneho obratu v Slovenskej republike a EÚ obratu v sume 100,000 eur.

Pravidlá pre uplatnenie osobitnej úpravy malé a stredné podniky

• Registrácia pre túto osobitnú schému; priradenie „EX“ IČ DPH
• Podávanie výkazu na kvartálnej báze elektronicky
• V momente porušenia podmienok, povinnosť to oznámiť DÚ

• Zmeny pri bezodplatnom dodaní tovaru

Ak platiteľ dodá tovar na svoju osobnú spotrebu, dodá tovar na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá tovar bezodplatne alebo dodá tovar na ďalší iný účel ako na podnikanie je základom dane kúpna cena príslušného tovaru v čase jeho dodania alebo ak takúto kúpnu cenu nie je možné zistiť, kúpna cena podobného tovaru v čase jeho dodania; ak kúpna cena neexistuje, sú základom dane náklady na vytvorenie tohto tovaru v čase jeho dodania.

1. Daň zo sladených nápojov a tabaku 

• Od 1.1.2025 sa budú sladené nápoje osobitne zdaňovať. Sadzbou 0,15 eura/liter sa zdania Balené sladené nealkoholické nápoje určené na priamu konzumáciu s obsahom pridaného cukru alebo sladidla a balené sladené nealkoholické nápoje určené na priamu konzumáciu s obsahom pridaného cukru alebo sladidla, ak obsahuje aj kávu, čaj alebo ich náhrady, mlieko, mliečnu zložku/rastlinnú alternatívu.
• Sadzbou 1,05 eura/liter sa zdania balené koncentrované látky obsahujúce pridaný cukor alebo sladidlo, ktoré si vyžadujú prípravu pred konzumáciou ako sladený nealkoholický nápoj pridaním vody, ľadu, oxidu uhličitého, mlieka/rastlinnej náhrady.
• Sadzbou 2,10 eur/liter sa zdania Balené sladené nealkoholické nápoje a balené koncentrované látky s obsahom kofeínu cez 150 mg/l. Pri vyššom obsahu bude zdanenie 8,60 eura/liter.

„Presun daňového zaťaženia z priamych daní do spotrebných daní zaťažujúcich spotrebu je správnym krokom.  Zavedením nových spotrebných daní alebo rozšírením okruhu súčasných tovarov, na ktorých sa tieto dane vzťahujú, dochádza ku kompenzácií budúcich nákladov štátu na zvýšenú zdravotnú starostlivosť u týchto spotrebiteľov. Zároveň je zvyšovanie ceny výrobkov cesta správnym smerom, ak chceme znižovať spotrebu tabakových výrokov a sladených nápojov,“ hovorí Ľubomíra Murgašová.

2. Spotrebná daň  pri výrobe elektriny z vlastnej fotovoltiky

S výrobou elektrickej energie z vlastnej fotovoltiky firmám vznikajú daňové povinnosti, okrem iného povinnosť platiť spotrebnú daň. Kým ešte v roku 2024 mali túto povinnosť firmy s fotovoltikou s výkonom nad 10 kW, od 1.1.2025 sa hranica posúva na 50 kW. 

Ďalšou novinkou je, že firmy sa pri  výrobe elektriny z fotovoltiky nad 50 kW môžu spotrebnej dani vyhnúť dvoma spôsobmi: nákupom tzv. záruk pôvodu alebo inštalovaním batériového úložiska. Pri poslednej aukcii sa priemerná cena záruk pôvodu znížila na 0,82 eura za MWh, čo je zásadne menej ako sadzba spotrebnej dane na elektrinu vo výške 1,32 eura/MWh. To znamená, že firmy s inštalovanou fotovoltikou s výkonom nad 50 kW pri nákupe záruk pôvodu ušetrili tretinu poplatku voči spotrebnej dani. 

„Toto riešenie komplikujú dve okolnosti: náročnejší proces a náklady na administratívu. Každá firma, ktorá chce nakupovať záruky pôvodu, potrebuje osobitný účet záruk, ktorého vedenie stojí 120 eur ročne. Okrem toho nie je jednoduché reálne nakúpiť záruky za priemernú cenu v aukcii, keďže tá funguje systémom zadávania ponúk. Zároveň cena záruk môže v každej ďalej aukcii narásť, keďže závisí od momentálneho dopytu,“ hovorí Vladimír Miškovský, obchodný riaditeľ spoločnosti Fuergy, 

Istejším riešením, ako ušetriť na nákladoch na energie a zároveň sa vyhnúť dani z príjmu, je inštalácia batériového úložiska, ktoré maximalizuje takzvanú samospotrebu. „Najefektívnejším spôsobom, ako využiť firemnú fotovoltickú elektráreň, je spotrebovať čo najviac vyrobenej elektrickej energie vo vlastnej prevádzke. V tomto prípade firma neplatí žiadne poplatky a výroba elektriny nepodlieha dani z príjmu ani DPH. Maximalizovať samospotrebu sa dá prostredníctvom smart batériového úložiska, ktoré navyše poskytuje elektrickej sieti tzv. odporné služby a za ne firma dostáva extra finančné plnenie od správcu siete,“ vysvetľuje Vladimír Miškovský. 

3. Zmeny v oblasti dane z príjmov – nepodnikateľov

• Zníženie daňového bonusu na deti: Novela zákona prináša zmeny v daňovom bonuse na deti, pričom nový systém naviaže výšku bonusu na základe príjmu rodiča. Daňový bonus sa po novom bude vyplácať iba na deti do 18. rokov. Nový daňový bonus na dieťa bude vo výške 100 eur na dieťa do 15 rokov a 50 eur na dieťa vo veku 15 – 18 rokov. Výška daňového bonusu sa však bude znižovať v závislosti od príjmu rodiča. Ak bude celkový príjem zamestnanca v roku 2025 vyšší ako 25 740 eur, bude mať tento rodič nárok iba na pomernú časť daňového bonusy na dieťa. Zamestnanci, ktorých mesačná hrubá mzda presiahne v roku 2025 sumu približne 2 480 eur (vrátane všetkých bonusov), budú mať nárok len na krátený daňový bonus. Zamestnanci, ktorých mesačná hrubá mzda presiahne približne sumu 3 630 eur, stratia nárok na akúkoľvek sumu daňového bonusu. V prípade, ak bol uplatňovaný mesačne daňový bonus na dieťa rodičovi vo mzde a pri ročnom zúčtovaní (daňovom priznaní) sa zistí, že príjem zamestnanca v roku 2025 bol vyšší ako 25 740 eur, zrazí sa zamestnancovi pomerná časť k daňovému bonusu na dieťa, na ktorý nevznikol nárok.
• Kto chce daňový bonus na dieťa, musí v januári 2025 nanovo vypísať tlačivo

Zamestnanci – slovenskí daňoví rezidenti so 100 % príjmov zo Slovenska – ktorí si chcú naďalej uplatňovať nárok na daňový bonus na dieťa v každej výplate počas celého roka, musia nanovo vypísať a odovzdať svojmu zamestnávateľovi nové vyhlásenie. Nový vzor tlačiva Vyhlásenia zverejnilo Finančné riaditeľstvo SR na svojej webstránke tu. Každý zamestnanec, ktorý si chce už od januárovej výplaty uplatniť daňový bonus, musí podpísať a doručiť zamestnávateľovi vyplnené vyhlásenie najneskôr do spracovania miezd za mesiac január 2025.

„Na priebežnom mesačnom uplatnení daňového bonusu pri daňovníkoch s neobmedzenou daňovou povinnosťou (slovenskí daňoví rezidenti), ktorí poberajú 100 % zdaniteľných príjmov zo Slovenska, sa nič nemení. Jedinou povinnosťou navyše je vypísanie nového tlačiva. Táto povinnosť platí pre všetkých, ktorí si chcú daňový bonus uplatňovať priebežne počas celého roka,“ hovorí Jana Kyselová,  senior manažérka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Podrobnejšie informácie nájdete tu.

• 2 % z dane pre rodičov v dôchodku: Nové pravidlo umožní fyzickým osobám – deťom poukázať 2 % zo zaplatenej dane svojim rodičom, ktorí sú poberatelia starobného, invalidného alebo výsluhového dôchodku.

Richard Menczer

Senior Consultant & Partner | Corporate Team

redakcia PremiumNews